KOŠICE, GELNICA. V Gelnici sa narodila, vyrastala a odišla z nej až na vysokú školu do Bratislavy.
Dodnes však toto mesto považuje za svoj domov a často sa sem vracia.
Beáta za slobodna Znaková, neskôr Drotárová rozpráva o svojom rodisku s takou láskou, že sa jej neraz od dojatia tlačia slzy do očí.
Aké sú vaše prvé spomienky na Gelnicu, ako ste ju videli detskými očami?
– V Gelnici som sa narodila v roku 1951, moje prvé spomienky siahajú do čias, keď som mohla mať štyri alebo päť rokov. V pamäti mám výlety s rodičmi do krásneho okolia mesta, aj keď Hnilecká dolina, v ktorej leží, bola nazývaná hladovou dolinou. Moja maminka bola učiteľka na základnej škole, otecko učil na SVŠ (stredná všeobecnovzdelávacia škola), čo bolo predchodcom gymnázií, takže prácu mali. To určite zohralo veľkú úlohu v tom, že som mala spoločne s bratom nádherné detstvo.
Aj keď ste šli študovať do Bratislavy, neskôr ste pôsobili v Martine a potom v Košiciach, hrdo sa hlásite k svojmu rodisku.
– Ja som lokálpatriotka, ako sa patrí. Aj keď som už bola roky z mesta preč, prišla som sem porodiť obe svoje deti. Do gelnickej nemocnice, kde môj brat našiel uplatnenie a neskôr tu bol aj primárom chirurgie, som sa vždy vracala, keď som potrebovala pomoc. Nikdy som odtiaľto neodišla úplne, moje srdce tu vždy zostávalo.
Spomenuli ste výlety s rodičmi do okolia, kam ste chodievali najčastejšie?
– Po ockovi som zdedila veľmi aktívnu povahu, do všetkého som sa hrnula, takže som mala veľmi skoro objavené celé okolie Gelnice. Chodievali sme najmä do lesov, ale ako prvé mi v pamäti zostávajú Turzovské kúpele. Sú od Gelnice vzdialené tri kilometre. Bez problémov sa tam dá dostať aj bicyklom, nie je to náročná trasa, ale mne sa ako malej na bicykli značky Pionier, zdalo že tá cesta je nekonečná. (smiech) Keď som podrástla, chodievala som tu aj s bratom na mopede, to už bolo rýchlejšie. Boli tu dve jazerá. Na spodné jazero sme chodili chytať ryby s mamičkiným ockom a na hornom som sa naučila plávať. Bola tam neskutočne studená a hlboká voda, ale nám to vôbec nevadilo.
Vy ste veľký športový fanúšik.
– Vo svojich 66 rokoch som nevyskúšala hádam už len parašutizmus, ale aj k tomu sa ešte možno dostanem. (smiech) Plávala som v tom hornom jazere veľmi rada, dokonca som tam trénovala na olympiádu, na ktorú som sa nedostala. (smiech) Veľmi dobre sa pamätám, ako sa moja mamička hnevala, že sa tam kúpem v studenej vode, tak som jej musela moju prítomnosť tam tajiť. Bikiny, ktoré mi mamička vlastnoručne ušila, som skrývala do kríkov. Samozrejme, keď som tam na druhý deň prišla, bikiny boli celé plesnivé. Tie sivé škvrny som musela potom doma vysvetľovať.
Museli ste mať dobrodružné letá.
– To áno, práve v týchto kúpeľoch sa organizovali aj pionierske tábory, chodievala som do nich robiť vedúcu a môj brat lekára. Naposledy som tam bola práve v roku 1968, v tú noc, keď nás obsadili Rusi. Mali sme večer „poradu“ so šmaľcovým chlebom s cibuľou a vínkom. Zapli sme si rádio a boli sme presvedčení, že je to rozhlasová hra, dokonca sme sa na tom zabávali. Keď potom ráno začali rodičia prichádzať pre deti, nebolo nám všetko jedno. My dvaja s bratom, keďže sme boli zblízka, sme zostali poslední. Zostal s nami ešte jeden chlapec, ktorý mal jedno oko hnedé a jedno zelené, nakoniec sme ho vzali domov, keďže jeho rodičia boli na zahraničnej dovolenke. Veľmi nám ďakovali, keď si potom po neho prišli.
V zime zase prišlo na rad vaše obľúbené lyžovanie...
– Áno, som vášnivá lyžiarka. K tomuto športu som sa dostala cez Telovýchovnú jednotu Slovan Gelnica. Ako jedno z prvých miest na Slovensku sme mali vleky. Samozrejme, že sa budovali svojpomocne. Lyžovaniu som sa mohla venovať aj súťažne, no vtedy som sa už poberala na vysokú školu do Bratislavy, ale športu som zostala verná. Gelnický lyžiarsky oddiel vychoval aj takú známu lyžiarku, ako bola Monika Hojstričová, ktorá bola aj v reprezentačnom družstve Slovenska.
Kde v Gelnici ste bývali?
– Bývali sme pri gymnáziu. Do školy som to mala pár krokov, dokonca aj keď som mala nohu v sadre, tak som tam musela ísť.
A kde padla prvá pusa?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
