KOŠICE. Za 46 rokov behania má v nohách 360-tisíc kilometrov. Chystá sa na svoj 41. Medzinárodný maratón mieru, ale má v pláne zvládnuť ich 50.
V súčasnosti už nebehá kvôli víťazstvám či rekordom, ale pre radosť. A tú si dopraje.
Aj v 69 rokoch zabehne každý deň takmer 20 kilometrov, pred maratónom ešte viac.
Ultradlhé behy nie sú pre ľudí, ale pre kone
„Nezabudol som, o necelú hodinku dobehnem domov a ešte musím povysávať,“ priznal sa asi najznámejší košický maratónec, ktorý už 6 rokov od smrti manželky žije sám.
Mala som mu pripomenúť náš blížiaci sa rozhovor, ale, ako vidieť, zbytočne. A keď sa mám ja priznať, bolo mi jedno, či má povysávané alebo nie.
Zaujímal ma človek, ktorý celý život zasvätil jednej vášni – behu.
„Vyhral som 21 maratónov, päťkrát som bol majster Slovenska na túto vzdialenosť, v nedeľu ma čaká 196. maratón. Som držiteľ rekordu tohto behu v Michalovciach – 2 hodiny 21 minút, čo je aj môj osobák. Počas dvanásťhodinovky som zabehol takmer 149 kilometrov, v tom roku to bol najlepší výkon na svete. Absolvoval som dovedna 80 behov dlhších ako maratón. Držím slovenský rekord na sto kilometrov časom 6 hodín 39 minút, ktorý som zabehol v Budapešti,“ vyrátal Peter Polák.
Zaujala ma zmienka o ultramaratónoch. Viem, ako sa cíti človek po zabehnutí siedmich – ôsmich kilometrov.
Ako sa ale môže cítiť po sto kilometroch či dokonca ešte dlhšej vzdialenosti?
„Vždy som smädný, len by som pil a pil. Darmo pijem počas behu, po pretekoch je smäd veľmi silný a stále len hľadám, čoho by som sa napil. A ani nič nevládzete. Spamätával som sa tri – štyri hodiny. Tie ultradlhé behy by som neodporúčal, to nie je pre ľudí, to je pre kone.“
A Peter vie, o čom hovorí. Má za sebou napríklad 264-kilometrový beh z Nyíregyházy do Budapešti za 25 hodín.
Po dobehnutí sa cítil, ako by zomieral, úplne vyčerpane. A vrcholom bolo, keď mu televízor, ktorý získal za prvenstvo, zhabali na hraniciach maďarskí colníci.
Bol japonský a to sa za socializmu prenášať nesmelo. „Inokedy mi vzali kazeťák, ktorý som vyhral. A raz som mal v zošite, kde som si zapisoval časy, jednodolárovku. Aj tú mi zobrali, vraj sú to valuty,“ dnes už spomína so smiechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
