Dvaja košickí sparťania boli úspešní v Andorre

Košičania Andrea Gulová a Juraj Mikula na seba narazili až na parkovisku po pretekoch.
Košičania Andrea Gulová a Juraj Mikula na seba narazili až na parkovisku po pretekoch. (Autor: archív J. M.)
Sportnet|2. okt 2017 o 00:00

Na Majstrovstvách Európy v Spartan Race Slováci zabodovali.

KOŠICE. Extrémny beh v prírode Spartan Race patrí v posledných rokoch k najdynamickejšie sa rozvíjajúcim športovým disciplínam a aj na Slovensku už má tisíce priaznivcov.

Výnimkou nie sú ani Košice, ktoré mali pred dvoma týždňami dvojnásobné zastúpenie na Majstrovstvách Európy v Andorre.

Prvýkrát v histórii boli majstrovstvá otvorené nielen pre kategóriu elite, ale aj pre kategóriu competetive, v ktorej súťažia pretekári vo viacerých vekových kategóriách.

Do Andorry sa podarilo kvalifikovať dvom Košičanom. Andrea Gulová súťažila v kategórii žien od 25 do 32 rokov, Juraj Mikula v kategórii mužov 50 +.

V štartovom poli 700 pretekárov sa nestratili. Gulová sa umiestnila v svojej kategórii spomedzi 23 pretekárok na 8. mieste a celkovo medzi ženami na 25. mieste, Mikula skončil v svojej kategórii 15. v konkurencii 34 pretekárov.

Spartan Race jej zmenil život

Andrea Gulová sa pretekom Spartan Race začala venovať pred troma rokmi.

„Na prvé preteky do Vechca pri Vranove nad Topľou som išla s kamarátkou len zo zábavy, bez kondičky, bez prípravy. Vôbec sme nevedeli, do čoho ideme. Postavili sme sa na štart, čakala nás sedemkilometrová trať v kopcoch a už na druhom kilometri som bola fyzicky a psychicky na dne. Do cieľa som dobehla úplne vyčerpaná. Paradoxne ma to nakoplo. Mohla som to brať ako negatívnu skúsenosť a nechať to tak, ale vydala som sa druhým smerom. Zapáčilo sa mi to, najmä celková atmosféra. Spartan nie je len obyčajný beh, je to jednoducho zážitkový pretek s prírodnými a umelými prekážkami,“ spomína na svoje začiatky Andrea.

V detstve sa síce venovala baletu a gymnastike, ale pred prvým „spartanom“ mala asi pätnásťročnú pauzu, počas ktorej nerobila nič.

„Po Vechci som začala pravidelne trénovať. Stalo sa to mojím hobby, neskôr vášňou a každý pretek beriem skôr ako zážitkový výlet. Začali sme chodiť po Slovensku, Česku a Poľsku. Prvú sezónu som mala takú zoznamovaciu. Spoznala som skvelých ľudí, v Košiciach sme si vytvorili tréningovú komunitu respektíve klub SRTG (Spartan Race Training Group), pod ktorej značkou som pretekala aj v Andorre a s ktorou sme už dosiahli viaceré víťazstvá aj v súťažiach družstiev,“ dodáva sympatická Košičanka.

Spartan Race jej podľa vlastných slov úplne zmenil život.

„Keď človek zdoláva na trati také prekážky, tak potom mnohé problémy v živote, nad ktorými iní zalamujú rukami, už jednoducho nerieši. Spartan Race určite nie je to o tom, že tam ide človek vyváľať sa v blate. Je to o zážitku a o prekonávaní samého seba.,“ vysvetľuje Andrea.

V Andorre ju limitovalo zranenie

Na majstrovstvá Európy sa Andrea Gulová kvalifikovala vďaka víťazstvu na májových pretekoch v Nitre.

Na ME sa bežala najdlhšia verzia Spartan Race takzvaný beast (okrem toho sú kratšie verzie super a sprint).

Ako vraví Košičanka, Andorra ju ničím neprekvapila. Ani snehom na trati a teplotami pod bodom mrazu a ani nadmorskou výškou.

Pretekári absolvovali 22,5 kilometra dlhú trať so štartom v nadmorskej výške 2 100 metrov a najvyšším bodom vo výške vyše 2 500 metrov nad morom a celkovo prekonali vyše 1 400 výškových metrov.

„My Slováci sme na zimu zvyknutí. A dýchanie mi tiež nerobilo veľké problémy, keďže sme prišli dva dni skôr a aklimatizovali sa,“ dodáva Andrea.

Na ME podľa vlastných slov necestovala so žiadnymi veľkými cieľmi.

„Pocitovo sa mi išlo dobre a celé som si to užívala. Výsledok mohol byť aj lepší, ale nebola som zdravotne celkom v poriadku. Na košickom Night rune som v nejakej tmavej uličke zle došliapla na nohu. Natiahla som si väzy. O týždeň som si na Spartanovi na Kubínskej holi natiahla rameno, takže som bola celá zatejpovaná. Na štart som nastupovala s pokorou. Chcela som prísť do cieľa a užiť si atmosféru,“ hovorí s úsmevom Andrea, ktorá sa zraneniu nevyhla ani na ME.

Pri páde z jednej prekážky si narazila prostredník a keďže jej začal puchnúť a na trati sa nedalo zistiť, či je to len narazené alebo zlomené, tak až do cieľa behal so snehom v ruke, aby prst chladila.

„Viem, že ešte nemám natrénované na to, aby som víťazila. Ale vidím, aký progres som dosiahla za tri roky a možno to ešte príde,“ naznačila svoje ambície do budúcnosti.

Na maratónoch sa nudil

Juraj Mikula sa k „spartanom“ dostal tiež pred troma rokmi.

„Behával som polmaratóny, neskôr maratóny, ale už ma to nebavilo. Videl som raz ukážku zo Spartana a išiel som to vyskúšať. A bolo to oveľa zaujímavejšie ako maratón. Ten keď som bežal desiatykrát, tak som sa už v druhej polovici trate nudil. Na Spartane sa človek nemá čas nudiť,“ hovorí o svojich začiatkoch.

V tomto roku bol vo svojej vekovej kategórii úspešný na viacerých regionálnych pretekoch.

V Nitre skončil štvrtý, ale v Poľsku raz vyhral a dvakrát bol druhý. Tieto výsledky mu priniesli pozvánku do Andorry.

Pred majstrovstvami Európy sa nijako špeciálne nepripravoval. Akurát k 70 až 100 km behu týždenne pridal trochu viac hodín v posilňovni.

Náročnejšia trať ako obvykle

Trať majstrovstiev Európy bola oproti iným pretekom podľa Juraja náročnejšia. Aj tým, že teplota na štarte bola pod nulou a tak ho museli posúvať.

„Tým, že sa na majstrovstvá dostali len pretekári, ktorí sa kvalifikovali, tak aj náročnosť trate bola tomu prispôsobená. Bolo to dosť brutálne, boli tam prekážky, s ktorými som sa nestretol. Napríklad nosenie šesťdesiatkilovej reťaze do svahu, ktorý sa podobá našej Jahodnej. V takej chvíli si človek povie, načo tam vlastne je,“ hovorí s úsmevom.

Keďže neabsolvoval aklimatizáciu, mal problémy aj s nadmorskou výškou.

„Bol som už aj vo výške 5 700 m a vládal som, ale išiel som krokom. Celá trať bola vo výške nad 2 200 metrov a keď má človek v takých výškach behať, tak to už cíti. A na najvyššom bode trate vo výške vyše 2 700 metrov nad morom som už mal kyslíkový deficit. Ale nebol som sám, stretol som aj pretekárov, ktorí zvracali. Jednoducho sa nedýchalo ľahko,“ opisuje Juraj.

Zabrať dali aj niektoré prekážky. Na kladinu sa napríklad bolo potrebné dostať na prvý pokus, ale s teniskami mokrými od snehu sa to podarilo málokomu.

A tak si väčšina odmakala tresty v podobe klasických „angličákov“ – drep s výskokom a klik. „Prvých tridsať je sranda, pri deväťdesiatom je to už iné,“ smeje sa Košičan.

V konkurencii legionárov spokojný

Hoci na regionálnych pretekoch končil medzi víťazmi, na ME bola konkurencia úplne iná.

„Pustil som sa do reči s jedným Francúzom, pýtal som sa ho, odkiaľ je a čo robí. Dozvedel som sa, že je po dvadsiatich rokoch služby v cudzineckej légii na dôchodku. A takýchto bola v mojej kategórii asi väčšina. Hovoril som s troma, dvaja boli bývalí legionári a jeden z britských špeciálnych jednotiek. Jednoducho ľudia, pre ktorých bolo behanie so záťažou cez prekážky každodennou rutinou pri výcviku,“ približuje súperov.

Účasť na ME určite považuje za vrchol svojej kariéry v pretekoch Spartan Race.

„Najkrajší je pocit v cieli, keď si človek jednoducho povie – dal som to,“ dodáva Mikula, ktorý vybehol aj na trať polmaratónsku trať v rámci Medzinárodného maratónu mieru.

„To už bude taká malina. Idem zakývať kamarátom,“ smeje sa.

Slovensko medzi najúspešnejšími

V Andorre štartovalo deväť slovenských pretekárov a veľmi úspešne.

V kategórii elite sa majstrom Európy medzi mužmi stal Michal Rajniak, tretie miesto medzi ženami získala Eszter Hortobágyiová tretia.

V kategórii competetive vyhral svoju vekovú kategóriu Patrik Milata.

Novinkou majstrovstiev boli aj preteky štvorčlenných tímov na trati dĺžky super, v ktorej slovenské družstvo obsadilo 2. miesto.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Dvaja košickí sparťania boli úspešní v Andorre