KOŠICE. Malé ako dlaň, veľké ako dieťa, belosi, belošky, ale aj černosi či černošky.
Kráľovstvo bábik, odetých do ľudových krojov, má zrejme nevyčísliteľnú hodnotu.
Rukami Marty Kölbelovej prešlo podľa jej odhadov asi dvesto bábik, ktoré obliekla do verných kópií myslavského kroja. Myslava je jednou z košických mestských častí.
Sama kroj nosila od detstva, do dnešných dní ju možno vidieť pohybovať sa v tradičnom oblečení.
Kým teraz si väčšina žien kupuje všetko v obchode, ona si vystačí s vlastnými rukami.
Všetko, čo na nej vidíte, si ušila sama – sukne, blúzky, spodničky i zástery. Skrine má plné svojich výtvorov.
Za strojom ju už pre vlastnú potrebu sedieť vidíte málokedy. „Prestala som si šiť, mám všetkého dosť.“
Dôležité rancanie
Jej šikovné ruky prezrádzajú detaily na krojoch, do ktorých sú bábiky oblečené. Nie je pritom vyučená krajčírka, ale zámočníčka.
Jej lásku k folklóru však dokazuje aj to, že roky pôsobila vo folklórnom súbore Hrabina. Začínala pred tridsiatkou a ostala v ňom do 76 rokov.
Ako by mal správne kroj vyzerať, z akých materiálov, čo by ho malo zdobiť a kde čo ako pekne zažehliť, ju ešte zamlada naučila mamka a jej sesternica.
Jednou zo získaných skúsenosti bolo aj rancanie, čo vo voľnom preklade z nárečia znamená zažehlenie sukní alebo kabátov na úzke puky.
„Mamka veľa vyšívali. Stačilo, ak im priniesli plátno a už sa pustili do práce,“ spomína si pani Marta.
Z detí bola najmladšia, a preto keď jej mamka ochorela a otec chodieval za prácou aj na dlhšie obdobie z domu preč, bola to ona, na ktorú padla starostlivosť o domácnosť, statok i mamu na lôžku.
Počas týchto chvíľ sa v spoločnosti mamy dozvedela mnoho o rôznych ľudových zvykoch a tradíciách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
