KOŠICE. Na najväčšiu športovú udalosť roka v Košiciach – Medzinárodný maratón mieru – prichádza každoročne mnoho bežcov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.
A medzi nimi nechýbajú ani košickí rodáci, ktorých štúdium, práca či túžba po lepšom živote zaviali do rôznych kútov sveta. Ich pohľad na Košice, na pozitíva a negatíva mesta, sa často líši od toho nášho.
Lamiová o maratóne: Ako Košičanka neviem skryť sklamanie Čítajte Nečudo, po miestach, o ktorých si myslíme, že ich poznáme, chodíme s pohľadom upretým do zeme, maximálne ešte tak do výšky výkladov obchodov.
A rozmýšľame, čo nakúpiť, aké známky donesú deti zo školy, ako vyriešiť problém v práci.
Ale ten, kto príde do mesta po dlhšom čase, chodí ulicami s otvorenými očami i mysľou a oveľa intenzívnejšie vníma všetko to dianie okolo.
Pri príležitosti maratónu sme niekoľkých oslovili.
Našli sme aj takú, ktorá si do Košíc skutočne aj prišla odbehnúť polovičnú trať.
Centrum mesta má svoje čaro
Na rodinu a priateľov sa vždy pri návrate do Košíc teší Martin Čergel.
Už 17 rokov žije v španielskej Barcelone, ale do svojho rodného mesta sa stále rád vracia.
Rátajú sa mu najmä prechádzky Hlavnou ulicou.
Asi nie je prekvapením, že centrum mesta je to, na čo sú košickí rodáci alebo bývalí dlhoroční obyvatelia mesta najviac hrdí – na kaviarničky a zákutia či už Hlavnej ulice, alebo menších uličiek v Starom Meste.
Radi sa prejdú Dominikánskym námestím, zájdu do Dómu svätej Alžbety, posedia v letnej záhrade niektorej z kaviarní, oddýchnu si v parku.
Alex Robinsonová, ktorá sa pred 11 rokmi presťahovala do Anglicka, miluje všetky miesta, ktoré jej pripomínajú detstvo – Alpínku, Aničku, zoologickú záhradu.
„Tu, kde teraz žijem, mi chýba ten pomalý spôsob života, keď si môžem sadnúť v cukrárni a vychutnať si zákusok a kávu bez toho, aby mi ho zabalili na cestu do metra,” uzatvára.
Dvadsať rokov žil v metropole východu Maroš Andrejčík, ktorého si Košičania môžu pamätať aj ako spisovateľa. Námety pre svoju tvorbu čerpal aj zo životných skúseností z obdobia, keď žil na ulici.
V roku 2009 odišiel do Dánska, tri roky prežil v Nemecku a v súčasnosti je doma v Rakúsku.
Životné tempo vníma inak ako Alex:
„Baví ma gastronómia, v zahraničí je iná ako na Slovensku. Ľudia tu majú čas na jedlo. Do Košíc chodím tak štyri razy do roka, podľa okolností. Rád si posedím pri dobrej káve s priateľmi, ktorých mám v Košiciach požehnane. Rád sa prechádzam po Hlavnej a zájdem sa do Dómu poďakovať Bohu, že už nie som na ulici a život sa mi rapídne zmenil.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
