Hasenie požiarov i kríza triednej lotérie

Ako je postarané o čistotu na železniciach

Vlani v lete boli vybavené rýchliky medzinárodných spojov ručníkmi a mydlom. Ukázalo sa však, že časť cestujúceho obecenstva nemá porozumenie pre snahy o hygienickú výpravu vlaku a pohodlie obecenstva. Ručníky boli používané k účelom, ku ktorým nie sú určené.

Päť z ôsmich železničných riaditeľstiev konštatovalo, že ručníky boli z vlakov odcudzené, takže po niekoľkých týždňoch ich bolo treba nahradiť, a to nákladom, ktorý napr. v jednom dielenskom obvode činil 14.000 Kč, dovedna na všetkých tratiach niekoľko desiatok tisíc korún.

Náklady na čistenie železničných vozňov v Československu činia ročne 11 miliónov Kč. V činnosti je 360 staníc, v ktorých sa prevádza hlavné čistenie v 20788 vozňoch.

Toto čistenie vykonáva 1158 osôb, nečítajúc tu niekoľko desiatok ambulantných „upratačiek“ a čistiaci personál súkromných spoločností, ktoré prevádzajú čistenie za dohodnutý paušál.

(Slovenský východ 9.10.1932)

„Pečlivosť“ o ústa

Reklama z dobových košických novín na zubnú pastu Odol. (zdroj: knižný fond VKJB)

Z nedostatočnej hygieny vznikajú omnoho väčšie škody, ako z nedostatočnej „pečlivosti“ o kožu.

Lenže tam sa viditeľne nezjavujú, lebo obecný pocit krásy sa porušuje „teprve“ vtedy, keď sa skazia predné zuby.

Ako to však vyzerá v dutine ústnej, to nezbadá pohľad a bohužiaľ často ani starostlivosť ľudí.

Až konečne pach objaví vady, ktoré sú oku neviditeľné.

Výborným prostriedkom ako nivočiť ústne baktérie, ktoré zapríčiňujú najviac škôd, je pravidelné ošetrovanie úst a zubov chýrnou ústnou vodičkou ODOL spolu so zubnou pastou ODOL aspoň tri razy denne.

(Slovenský východ 11.10.1932)

Tanečná škola prof. Konečnej-Kemenckej otvorená

V tohtoročnej sezóne sa budú opäť vyučovať len originálne londýnske a parížske medzinárodné tanečné novinky, ktoré si prof. Konečná-Kemencká osvojila na študijnej ceste v zahraničí.

Je tu možnosť pre rozličné tanečné skupiny pre študentov, pre začiatočníkov, úradníkov a spolky. Zvláštne skupiny pre začiatočníkov a pre pokročilých! Vyučovanie rytmiky a baletu.

Zápis celý deň v tanečnom ústave na adrese Košice, Tinódyho ulici 3./I. (dnes Biela ulica).

(Slovenský východ 11.10.1932)

Už aj predajne triednej lotérie v kríze

Hospodárska kríza postihuje aj také odvetvia, kde sa predtým finančná strata zdala byť nemožná. Najnovšie sa medzi postihnutých hlásia aj predajne triednej lotérie, ktoré v predchádzajúcich rokoch utrpeli ťažké straty.

Ako dôvod strát udávajú predajne veľký počet lósov, pravý dôvod však bude ten, že ľudia menej hrajú v lotérii ako predtým, keď mali peniaze.

K zmierneniu strát zriaďuje teraz zväz predajní triednej lotérie zvláštny pomocný fond, ktorý bude dotovaný lotérnym riaditeľstvom čiastkou 1 milión Kč.

Fond, ktorý nadobudne platnosť dňom 1. januára 1933, bude poskytovať najpotrebnejším predajniam bezúročné pôžičky, len za náhradu hotových výdavkov.

(Slovenský východ 12.10.1932)

Hasenie požiarov v Košiciach pred 60 rokmi

Veľká košické požiare. Čo mali robiť pri ohni jednotlivé cechy.

Mesto Košice bolo v minulosti neraz postihnuté veľkými požiarmi.

Tak požiar v roku 1556 zničil temer celé mesto až na niekoľko domov. Zhorela katedrála, kláštor dominikánov, mestský dom, školy, väčšina bášt i rad súkromných domov.

Protipožiarne štatúty mesta Košíc z roku 1844. (zdroj: knižný fond VKJB)

Podobné nešťastie sa prihodilo 22. augusta 1674. Plamene vtedy pohltili za niekoľko hodín polovicu mesta, ba zasiahli aj vežu s pušným prachom, kde vybuchlo 600 centov prachu a vyhodené múry pochovali pod sebou 300 ľudí.

Obeťou požiaru sa stala aj obilnica, kde bolo uložených 3000 meríc pšenice.

V roku 1755 znova vyhorel chrám sv. Alžbety a v roku 1793 padol nivočiacemu živlu za obeť kostol jezuitov a značná časť mesta.

Opatrenia proti ohňom boli v tom čase pravda veľmi nedokonalé. Protipožiarne ustanovenia vydali až v prvej polovici 19. storočia.

Na košickom mestskom dome zachoval sa požiarový poriadok z roku 1844 v nemeckom a v maďarskom znení.

Keď vypukol oheň, mesto bolo zalarmované a strážca na veži mal zvoniť na poplach.

Ak bol oheň väčší, zvonilo sa všetkými zvonmi. Mestská stráž bola povinná strieľať na ulici, bubnovať a živým slovom oznámiť občianstvu, kde horí.

Strážca na veži vo dne zástavou, v noci lampášom označoval smer, kde oheň vznikol. Ba i pomocou plechového tlampača, bol povinný dať občanom vysvetlenie.

Susedia a majitelia domov v okolí, kde horelo, mali vyložiť v lete lampy na strechu a v zime dať sviečky do okien, aby tým uľahčili zachraňovacie práce.

Povinnosťou každého občana bolo v prípade požiaru doviezť na miesto nešťastia vodou naplnené sudy, striekačky a vedrá.

Vozy a kone brali odtiaľ, kde boli po ruke, a nerobili výnimky v tejto veci; ešte aj „veľkomožní páni“ sa museli tomuto príkazu podrobiť.

Takto zburcované obyvateľstvo hnalo sa na miesto ohňa, kde pod vedením mestského richtára sa začalo s hasením.

Až do vydania protipožiarneho nariadenia hasil každý ako vedel, primitívnymi nástrojmi, nadávalo sa, hrešilo, ženy plakali a zavadzali mužom. Nariadením bol urobený poriadok. Cechom bolo presne predpísané, čo majú plniť.

Manipulácia so striekačkou bola zverená klampiarom, kováčom, zámočníkom, plnenie striekačky vodou klobučníkom, sedlárom, pekárom a maliarom.

O vodu na mieste požiaru mali „pečovať“ holiči, štetkári, knihári, mydlári. Rebríkmi mali narábať stolári a kolári. Hákmi narábali všetci predavači pálenky a bryndze. Horiace strechy zhadzovali tesári, murári a mlynári.

Život a majetok ohrozených mali zachraňovať a na bezpečné miesto uložiť zlatníci, výrobcovia šnupavého tabaku, lekárnici, obchodníci, hostinskí a výčapníci. Dobytok mali vyviesť dozorcovia jarmokov.

Tento protipožiarny poriadok znamenal síce pokrok voči starým dobám, ale nijako nemôže byť zrovnávaný s terajším stavom hasenia.

Úplný poriadok do hasenia vniesol len zbor dobrovoľných hasičov, ktorý bol založený v Košiciach 4. januára 1867.