Aj šéfovia košických firiem začínali na technike

Medzi absolventmi univerzity možno nájsť viacero známych ľudí. Patria k nim napríklad politici Ján Figeľ a Peter Pellegrini, ba dokonca aj umelci pochádzajúci z Košíc, ako speváci Lukáš Adamec alebo Pavol Petrik.

Technická univerzita bola v podstate štartovacou čiarou v kariére šéfov viacerých košických firiem.

V ankete sme sa ich spýtali, ako si na svoju alma mater spomínajú.

ANKETA

1. V ktorom období, na akej fakulte a aký odbor ste študovali?

2. Čo vám štúdium na TUKE dalo?

3. Uvedomovali ste si v tom čase dôležitosť štúdia, alebo boli aj chvíle, keď ste to chceli vzdať?

4. Aké máte spomienky na vysokoškolský život v Košiciach?

5. Čo by ste poradili súčasným študentom Technickej univerzity Košice?

Martin Pitorák

viceprezident pre Ľudské zdroje U. S. Steel Košice

Martin Pitorák, viceprezident pre Ľudské zdroje U. S. Steel Košice. (zdroj: archív)

1. V rokoch 1976 až 1981 som študoval na Hutníckej fakulte, odbor tvárnenie kovov, náuka o kovoch a zlievarenstvo.

2. S odstupom času môžem povedať, že štúdium ma dobre pripravilo do praxe. Mal som to šťastie, že už pri nástupe do zamestnania som robil to, čo som vyštudoval. Vtedy vo Východoslovenských železiarňach, v závode Studená valcovňa, na prevádzke Valcovacie trate, som využil získané poznatky z tvárnenia kovov.

3. Štúdium nebolo ľahké, keďže som bol absolventom Gymnázia v Levoči, tak ma potrápili niektoré odborné predmety ako zlievarenstvo a deskriptívna geometria. Naopak, mal som výhodu pri matematike. Boli obdobia, že sa mi nechcelo, ale na to, aby som to vzdal, som nikdy nepomyslel.

4. Po skončení štúdia Košice zostali aj mojím domovom. Zamiloval som si toto mesto. Počas päťročného štúdia som štyri roky strávil aj na internáte, kde bol pestrý študentský život, veľa športových a kultúrnych podujatí. V blízkosti internátu bolo mnoho reštaurácií, kde sme sa mohli stretávať a spoznávať iný študentský život, či už pri pive alebo pri pohári vína.

5. Súčasní študenti majú viac možností, ako sme mali my, ale myslím, že by mali klásť väčší dôraz na jazyky a hlavne na to, aby si svoje poznatky získané štúdiom overili v praxi už počas samotného štúdia. Odporúčam, aby sa zapojili do letných praxí, ale ak sú možnosti, aj do celoročnej praxe vo firmách, kde si môžu zároveň budovať pozitívne pracovné vzťahy a dostať pracovné ponuky.

Martin Džbor

riaditeľ pre stratégiu a rozvoj T-Systems Slovakia

Martin Džbor, riaditeľ pre stratégiu a rozvoj T-Systems Slovakia. (zdroj: archív)

1. Študoval som na FEI-ke a mojím odborom bola Kybernetika a umelá inteligencia, teda preložené do ľudského jazyka – čosi s počítačmi a algoritmami… (úsmev) Štúdium som začal v roku 1991, teda tesne po spoločenských zmenách a úspešne som ho skončil s vyznamenaním v roku 1996.

2. Medzi konkrétne benefity určite patrí čosi ako naočkovanie na hľadanie nových myšlienok, schopnosť dostať sa pod kožu komplikovaným modelom a teóriám riadenia systémov, ktoré som sa potom postupne učil používať v rôznych pracovných kontextoch. TUKE mi tiež dala príležitosť pozrieť sa aj do zahraničia, o čom som sníval od detstva a čo začiatkom 90. rokov ešte nebola úplná samozrejmosť. Tretím bodom sú určite ľudia – spolužiaci, učitelia – ktorí ma dnes považujú za svojho kolegu, partnera a asi hlavne priateľa …

3. Čo sa týka chcenia – možno som bol v tomto ohľade „divný”, ale nie, nemám v povahe sa vzdávať, a tak som myšlienky na nedokončenia štúdia či prerušenie nemal tú česť rozvíjať ďalej.

4. Väčšinou príjemné… samozrejme, skúšky či zápočty boli, sem-tam, aj stresujúce, prednášky boli niekedy aj nudné, niektoré dni boli riadne dlhé… ale bol som členom folklórneho súboru Jahodná, ktorý pri TUKE pôsobil a kto čo len trochu zažil atmosféru folklóru, určite nemôže mať na vysokoškolský život zlé spomienky…

5. Ešte sa necítim byť vo veku, aby som dával veľké rady do života – takže skôr sa podelím o skúsenosť… Vysokoškolský čas je plný príležitostí, ktoré sa môžu, ale nemusia celkom vydariť. Vysoká škola je asi ten najlepší čas veci vyskúšať – človek musí len trochu odvahy pozbierať a možno aj zariskovať. V mojom prípade som riskol nákladné cesty do zahraničia, až tam som zistil, že vlastne si viem takmer s každou výzvou poradiť – nie teoreticky, ale prakticky, sám v cudzom svete… Našinec sa teda vôbec nemá za čo hanbiť. V Japonsku, USA či Británii mi vtedajší kolegovia až závideli, že sa viem postaviť k akémukoľvek problému a bolo aj trochu humorné počúvať dokola: „On je Slovák, určite si poradí…”

Pavol Mirossay

výkonný riaditeľ, Košice IT Valley

Pavol Mirossay, výkonný riaditeľ, Košice IT Valley. (zdroj: archív)

1. Diplom inžiniera som si prevzal v roku 2011. To znamená, že som relatívne čerstvý absolvent Fakulty elektrotechniky a informatiky odboru Hospodárska informatika.

2. Som veľmi hrdý na to, že som mohol byť súčasťou jednej z najlepších technických škôl, ktoré na Slovensku máme. Už počas môjho štúdia som pracoval na rôznych pozíciách, takže som svoj program musel veľmi často kombinovať s pracovnými povinnosťami. Tento fakt ma naučil „prioritizovať“ úlohy. Aj keď to bolo niekedy ťažké, veľmi mi to pomohlo. Na druhej strane som na Technickej univerzite spoznal šikovných a dobrých ľudí, s ktorými sme dodnes priatelia.

3. Najjednoduchšie je vzdať sa, ale to nie je v mojej povahe. Od začiatku som vedel, že chcem vysokú školu dokončiť. Keď tak nad tým spätne uvažujem, určite by som dával na niektorých cvičeniach a prednáškach väčší pozor. Človek si v mladom veku neuvedomuje, čo všetko pre neho učitelia a profesori robia.

4. Len tie najlepšie. Bolo to pre mňa náročné obdobie, ale neľutujem ani jedinú chvíľku. Síce som ako rodený Košičan nebýval na internáte, ale veľmi rád som sa zúčastňoval všetkých akcií, ktoré sa v tom čase organizovali. O to horšie sa ráno vstávalo na prednášky alebo cvičenia. Myslím, že to absolútne patrí k vysokoškolskému životu.

5. Tri veci: 1. Vážiť si ľudí, ktorí pred nimi stoja za katedrami. Bohužiaľ, na Slovensku je to naozaj nedocenená práca, preto by som bol rád, aby z mladých ľudí išiel väčší rešpekt a úcta. 2. Cestovať, koľko sa len dá a využiť všetky možnosti na stáže, práce a podobne. Sú to skúsenosti, na nezaplatenie. 3. Ak majú dobrý nápad, nech sa neboja vyskúšať podnikať. Študent má viac voľného času, minimum záväzkov a žiadne hypotéky. Je to ideálny čas na podnikanie.