VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Pracujú ďaleko odlúčené od rodiny, pretože pochádzajú z regiónov, v ktorých je problém zohnať si zamestnanie.

Riziku sa vystavujú ešte počas cesty za rodinou, v ktorej robia opatrovateľky.
Rovnaké je to, aj keď sa vracajú domov.
Denník Korzár sa skontaktoval s opatrovateľkou z Trebišovského okresu, ktorá opísala, čo všetko obnáša takáto cesta.
Nie je výnimkou, že sa občas spolu s ostatnými doslova bála o svoj život.
Za volantom 24 hodín
Dopraviť sa z Dolného Zemplína po slovenských cestách až do mesta v Rakúsku, kde dva týždne opatruje dôchodcu, podľa nej trvá menej ako dvanásť hodín.
Väčšinou sedí v mikrobuse od piatich do siedmich žien.
Spočiatku cestovala s inou agentúrou ako v súčasnosti a s jedným šoférom.
„Bola to hrôza. Ten šofér bol vždy unavený a keď sa zastavil na oddych, ešte niektoré ženy hundrali, že chcú byť čím skôr doma. Keďže vozil ženy do Rakúska aj z Rakúska, bol v podstate za volantom 24 hodín len s malými prestávkami.“
Dvaja sú väčšie bezpečie
Východniarka hovorí, že v tejto agentúre šofér zarobil tak 1 500 eur mesačne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári