Čo písala stará košická tlač pred 80 rokmi

Kaviareň Astória bez stoličiek

Nájomca košickej kaviarne Astória A. Vágó, pri prevzatí obchodu v r. 1930 investoval do kaviarne 360.000 Kč, následkom čoho sa tak zadlžil, že majiteľovi kaviarne, nemeckému grófovi Maldeghenovi, nevedel do haliera splatiť nájomné. Do 1. novembra tohto roku dlhuje na nájomnom ešte 75.000 Kč. Hoci právnemu zástupcovi Maldeghena, dr. Hajnovi sa zaviazal, že do roku 1942, kedy vyprší platnosť nájomnej zmluvy, zaplatí celý dlh, nedošlo medzi majiteľom domu a nájomcom k dohode a tak pravotár dr. Hajn dal kaviareň súdne exekvovať. V piatok večer vnikol do kaviarne exekútor s niekoľkými robotníkmi, ktorí všetky tam sa nachodiace stoličky vyniesli na dvor. V kaviarni zostali len holé stoly a ťažké „polštárové” sedadlá. Týmto nepochopiteľne ostrým postupom voči nájomcovi Vágóovi je vážne ohrozený nielen riadny chod kaviarne, ale je tu obava, že 14 zamestnancov kaviarne stratí svoje zamestnanie.

(Novosti 17.10.1937)

Kaviareň Astória na dobovej reklame. (zdroj: knižný fond VKJB)

Starosti s pliagou mesta Košíc

Nie je dosť na tom, že je plno starostí s ľuďmi, ešte aj o obyvateľov ríše pernatej a štvornohej sa musíme starať. Mesto Košice je krásne. Každému sa páči. Lenže pod povrchom sú skryté nedostatky, ktoré unikajú zraku všedného pozorovateľa.

Starý turecký cestovateľ Čelebi v XVII. storočí chválil upravenosť Košíc a hovoril, že je to mesto veľmi čisté, takže by sa na jeho uliciach mohol jazykom med lízať. Dnes by bol tento med v mnohých uliciach, najmä za daždivých dní, zmiešaný s blatom. Čelebi chválil Košice aj za to, že hady, jaštery, škorpióny, myši, bociany, kane a iná podobná háveď v tomto meste nejestvuje. Pravda, škorpiónov a hadov by sme aj dnes hľadali márne, ale zato máme tu dosť trápenia s inými príslušníkmi zvieracieho sveta.

Pred niekoľkými dňami prišla na policajnú strážnicu žena, uhryznutá potkanom a žiadala spísanie zápisnice. Čo tam po jednej zápisnici že? Tá sa ľahko napíše, ale proti komu? Potkan si nerobí starosti z policajných a iných predpisov, a keby mal byť stíhaný majiteľ domu, muselo by prísť na lavicu obžalovaných aspoň 40 „procent” domácich pánov. Ulice okolo Legionárskeho námestia (dnes Námestie osloboditeľov) sú pravým potkaním eldorádom. Mesto pred rokmi podniklo na nich „raziu”. Hromadné kynoženie stálo asi 200.000 Kč. Bude treba vari začať s novou akciou. Stojí to síce mnoho peňazí, tie sa však vyplatia, lebo jeden potkan zožerie a poškodí do roka 30 až 50 Kč jedla.

Inou košickou špecialitou sú vrany. Nik by nič proti nim nenamietal, keby ostali v Sokolskom sade (dnes Mestský park) a nezalietali aj do košických ulíc a neznečisťovali fasády domov a niekedy i hlavy chodcov. V tom im výdatne pomáhajú aj holuby. Na námestíčku pred kostolom to vyzerá pomaly ako v Benátkach. Mohli by sme na to byť hrdí, nebyť tých škôd, ktoré holuby, práve tak ako vrany robia. Aj o vykynoženie tejto pliagy sa mesto raz pokúsilo, a jeho hájnici usporiadali divokú poľovačku, ktorej za obeť padli stovky operencov. Načas to pomohlo, ale vrany sa pomaličky znovu vrátili do mesta.

Do tretice blchy. Na sťahovanie duší je nám ťažko veriť, ale blchy sa rozhodne sťahujú. Nedávno bol premiestnený do novej moderne upravenej budovy istý zábavný podnik, v ktorom sa za týždeň vystrieda mnoho tisíc návštevníkov. Ale blchy nejakým záhadným spôsobom prešli zo starého podniku do nového a veselo tam vystrájajú ani v blšom cirkuse. Potom že sa nedodržuje tradícia. Čerta nie, keď i taký malý tvor si myslí, že naň žiadne zmeny a rekonštrukcie neplatia.

Dnešnú dobu charakterizuje boj všetkých proti všetkým, boj za ideály, platené i nehonorované, za to i za ono. Do boja proti potkanom, vranám, holubom a blchám!

(Novosti 19.10.1937)

Pohľad na južnú časť mesta Košíc. (zdroj: knižný fond VKJB)

Chaos vo výstavbe nášho druhého veľkomesta

Schádza sa novozvolené mestské zastupiteľstvo v Košiciach.

Košice sú druhým veľkým mestom na Slovensku. Bratislava si získala punc hlavného mesta Slovenska a už jej to zostane naveky. Celé Slovensko malo záujem na tom, ako sa jeho hlavné mesto vyvíja a upravuje. A veru bolo mnoho tých, ktorí boli ďaleko od Bratislavy a predsa sa starali o jej vývoj. Prispievali radou, námetom a iniciatívou. Dnes je Bratislava – mohli by sme povedať – v poriadku. Buduje sa a upravuje podľa určitého plánu. Dnes sa díva celé Slovensko na osud mesta Košíc ako na svoje druhé veľkomesto. Sleduje, ako sa Košice prebíjajú, ako prosperujú a aké predpoklady tvoria pre svoj rozvoj.

Košice získali veľmi mnoho tým, že sa stávajú univerzitným mestom. O rok tu bude slovenská technika. Prídu sem univerzitní profesori, prídu sem vysokoškoláci. Košice majú aj dnes veľa vysokých úradov a samozrejme aj mnoho úradníkov. Majú peknú polohu, široké ulice a bohaté okolie. Abov, Zemplín, Šariš sú bohaté poľnohospodárske kraje a všetky gravitujú do Košíc. Košice sa čím ďalej tým viac stávajú hlavným mestom východného Slovenska.

Nutné je, aby si toto všetko uvedomilo nové mestské zastupiteľstvo v Košiciach. Vlani na jar začal zbytočný boj o Milana Maxoňa. Už vtedy sme otvorene napísali, že celý boj je trápnou epizódou, pretože Maxoň ako starosta mesta Košíc je na svojom mieste. Ale zabudnime na všetko. Rok sa stratil, práce mesta Košíc zaostali. Voliči rozhodli, že starostom má byť aj naďalej Maxoň a je tu nové mestské zastupiteľstvo – nezmenené – ktorého úkolom je tvoriť predpoklady pre rozvoj druhého veľkomesta na Slovensku.

Ako skromní obyvatelia Košíc prosíme nové mestské zastupiteľstvo, aby si uvedomilo, že nám vôbec nezáleží na bojoch o mocenskú politiku jednotlivých strán. Nezáleží nám, občanom, kto ktorú prácu má konať, ale záleží nám na tom, ako sa ktorá práca prevádza. Prosíme, aby sa budovalo v prvom rade vnútorné mesto. Nech mesto nedovolí stavať, ako sa komu páči. Nemá významu mesto rozťahovať donekonečna, keď nie je v poriadku ešte to, čo tu je. Nezakladajte zbytočne nové ulice, ale vybudujte tie, ktoré už existujú. Máme totiž len „polulice”. Nebolí vás srdce pri pohľade na zanedbané Legionárske námestie a na Švehlovu triedu (dnes Južná trieda), ktorá má jedinečné predpoklady k výstavbe?

A tiež prosíme, aby sa mestské zastupiteľstvo samo na vlastné oči presvedčilo, či sa všetko robí správne. Pán starosta nie je tu na to, aby robil dozorcu všade. Je to vec názoru, ale srdce bolí, keď sa človek podíva, ako sa zohavila budova bývalej právnickej akadémie. Pristavalo sa poschodie pre budúcu techniku, ale taký nevkus by nikde na svete nedovolili. Pán inžinier Kopřiva, mestský architekt, ako ste to mohli dovoliť?

(Novosti 22.10.1937)