KOŠICE. Helena je tanečnica, Marián pôsobí ako sociálny pracovník a Martina vyštudovala teologickú fakultu.
Všetci traja sú však odkázaní na život na vozíčku. Okrem bežných problémov, aké musíme denne riešiť všetci, sa im do cesty stavajú aj mnohé iné prekážky.
A to doslova, pretože niekedy sa pre nich obyčajná cesta do práce či za zábavou stáva nepríjemným dobrodružstvom.
Na naše stretnutie sa Helena Kašická doviezla taxíkom. Mestskú hromadnú dopravu nepoužíva už niekoľko rokov.
„Chodila som autobusmi. Ale stalo sa mi, že ma tri po sebe nezobrali, až ten štvrtý. Aj to bolo dosť stresujúce, pretože som sa obávala, že ma vodič pri nakladaní zhodí z vozíka. Vtedy som si povedala, že MHD už chodiť nebudem,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie.
Choroba jej z chuti do života neuberá
Bezbariérovo na hlavnú poštu? Vraj už len rok a bude výťah Čítajte Helena trpí zvýšenou lámavosťou kostí. Ochorenie zdedila po otcovi a rovnakú diagnózu má aj jej brat.
Na vozíčku však skončila len ona. Nič jej to ale neuberá z chuti do života.
Možno si spomeniete na tanečný pár z klubu Ellegance, ktorý pred rokom na majstrovstvách Európy v tanečnom športe na vozíku v Košiciach získal tri zlaté medaily. Bola to práve Helena so svojím tanečným partnerom Petrom Vidašičom.
Vtedy uzavreli kariéru a dnes pokračuje ako trénerka štyroch tanečných párov.
Pri telesnom postihnutí predpokladajú aj mentálne
Inú diagnózu má dvojica vozičkárov, ktorí pôsobia v Detskom klube na Ťahanovských riadkoch.
U Mariána Kozáka i Martiny Holentovej ide o následky detskej mozgovej obrny. Aj oni, podobne ako Helena, vyštudovali vysokú školu.
Marián absolvoval štúdium sociálnej práce na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a na Vysokej škole sv. Alžbety si urobil doktorát. V Detskom klube pracuje už 16 rokov ako sociálny pracovník.
Pre nich je vysoká škola už samozrejmosťou a neraz ich urážajú postoje niektorých ľudí: „Napríklad mnohí lekári tykajú vozičkárom, hoci už sú dospelí. Keď niekomu poviem, že mám vysokú školu, tak sa čuduje. Samozrejme, nie všetci sú takí, ale často sa to stáva. Niektorí si myslia, že keď má niekto telesné postihnutie, že musí mať aj mentálne. Viacerí sa s tým stretávame, aj keď veľa vecí sa už zmenilo.“
Najväčším problémom sú diery na chodníkoch
Čo sa nezmenilo, je stav chodníkov. Stačí vyjsť pred Detský klub a vidíte praskliny krížom cez celý chodník a diery.
Aj zdravým ľuďom to neraz spôsobuje ťažkosti, hendikepovaným oveľa väčšie.
„Rozbité chodníky vnímam ako celomestský problém. Aj v centre, okrem cyklistického chodníka ostatné sú v žalostnom stave. A zlá situácia je najmä v okrajových mestských častiach. Moju klientku som párkrát skoro vyvrátil,“ vysvetľuje osobný asistent Lukáš Tury.
„Ľudia môžu dostať defekt, vyvrátiť sa, s elektrickým vozíkom môžu zapadnúť do dier. Na chodníkoch sú hrbole i prepadliny. Zdravý človek si to ani nemusí uvedomiť, pre vozičkára je to veľký problém,“ dopĺňa Marián, ktorý roky bojuje za práva hendikepovaných ľudí.
Konštatuje však, že vynikajúca forma pomoci sú osobní asistenti: „Túto službu mám už 18 rokov. Vďaka nej môžem pracovať, aj sa vzdelávať.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
