Čo písala stará košická tlač pred vyše 80 rokmi

Z archívu Verejnej knižnice Jána Bocatia.

Významná udalosť v košickom rozhlase

Ako je poslucháčom rádia už známe, Radiojournalu v Prahe sa podarilo získať prenos predstavenia „Predanej nevesty” z parížskej Komickej opery na deň 26. októbra o 21.45 hodine. Je to prvý prípad rádiotelefonického simultánneho prenosu medzi západnou a strednou Európou.

Táto okolnosť je neobyčajne významná a dôležitá, lebo vyriešenie značne komplikovaných technických otázok sa tu spojuje a udalosťami mimoriadneho významu, akým je aj uvedenie nášho najvzácnejšieho hudobného diela pre veľký svet parížskeho umenia. Okolnosť, že táto umelecká a propagačná udalosť bola zariadená hlavne pôsobením parížskeho vyslanca dr. Osuského, dodáva jej, najmä pre nás Slovákov, veľkého významu. „Predaná nevesta” bude z Paríža prenášaná Prahou, Brnom, Bratislavou, Viedňou, Varšavou, Košicami a prípadne aj Záhrebom. Poslucháči košického rozhlasu budú iste netrpezlivo očakávať tento zahraničný prenos. Ako pražský, tak aj košický rozhlas bude budúceho týždňa prenášať všetky významnejšie oslavy 10. výročia republiky.

(Slovenský východ 25.10.1930)

Jubilejný almanach mesta Košíc a východného Slovenska

K slávnostným jubilejným prejavom pridružil košický jubilejný výbor vydanie jubilejného almanachu, ktorý asi v 50 príspevkoch podáva obraz činnosti v prvých desiatich rokoch slobody na východnom Slovensku.

Almanach „nepostráda” rozpomienky na prvé dni prevratu v Košiciach, zobrazuje tiež vývoj československého spolkového a spoločenského a tým národného života v Košiciach. Prináša zaujímavé a málo známe dáta a je vôbec cenným zborníkom o rozsahu 368 strán textu zhrňujúceho všetko, čo zaujíma každého Slováka a Čecha. Táto jubilejná kniha veľkého formátu, „pečlivo” vypravená a ponúkaná za režijnú cenu (brožovaná za 20 až 25 Kč, viazaná za 30 až 35 Kč), je obohatená 64 obrázkami a fotografiou pána prezidenta s vlastnoručným podpisom.

Naša verejnosť má príležitosť zadovážiť si túto publikáciu, vydanú len v 1500 exemplároch. Nech neschádza táto spomienková kniha v žiadnej knižnici!

(Slovenský východ 25.10.1928)

Jubilejná publikácia vydaná v Košiciach k desiatemu výročiu vzniku ČSR. (zdroj: knižný fond VKJB)

Požiar v Komárovciach pri Veľkej Ide

Oheň mohol mať katastrofálne následky.

V Komárovciach, v dedine vzdialenej od Veľkej Idy asi 4 km, vypukol požiar. Stalo sa to tak, že keď bolo o desiatej hodine ukončené vyučovanie v škole a deti sa vrátili domov, dvaja šesťroční školáci, a síce dvojčatá Štefan a Ján Sivák, sa chceli doma zahrať s ohňom. Prvý raz to skúšali v izbe pod posteľou. Vypálili ale osem zápaliek a oheň nevzbĺkol; preto vyšli z izby von, aby si urobili oheň na humne pri stodole. Tento raz už oheň vzišiel. Stodola sa chytila a od nej potom aj dva stohy slamy a druhá stodola. Všetky tieto objekty boli majetkom Ondreja Majera.

Ako sme sa na mieste presvedčili, oheň mohol mať pri inom smere vetra katastrofálne následky, ba možno hovoriť o tom, že by bola vyhorela celá dedina. Komárovce sú totiž stavané do kruhu a na každom humne je najmenej 5-6 stohov slamy. Možno teda hovoriť o veľkom šťastí, keďže vietor unášal plamene z dediny von a nie k susedom.

Oheň však vzbudil aj tak veľké obavy u Komárovčanov. Totiž práve toho dňa bol vo Veľkej Ide výročný trh, pričom väčšina obyvateľov Komároviec bola na trhu. Keď o pol 11. hod. prišla do Veľkej Idy správa o ohni, nastalo medzi obyvateľmi z postihnutej dediny veľké zdesenie. Ihneď zanechali na mieste všetok zakúpený tovar, nech už to bol dobytok, či niečo iné a ponáhľali sa domov. Na ceste z Veľkej Idy do Komároviec bolo možno badať prúd utekajúcich dedinčanov. Chvalabohu, že ich obavy o majetok a snáď aj životy tých, ktorí zostali doma – teda najmä detí – sa nesplnili.

Požiar bol lokalizovaný, takže sa nerozšíril. Pravdaže majetok Ondreja Majera bol z veľkej časti znivočený. Na mieste požiaru bolo možno badať ohorenú slamu, upečenú repu a zemiaky a upražené obilie. Zo stodôl zostali len zuhoľnatené zvyšky.

(Slovenský východ 24.10.1928)

Kino Forum predstaví česky hovoriaci film

Kino Forum, ktoré nám vlani ukázalo prvý česky hovoriaci film zvaný „Tonka šibenice”, oslávi tohto roku náš národný sviatok opravdivým a dokonalým veľkofilmom. Na program daný film, nazvaný „KEĎ STRUNY LKAJÚ”, je prvý od začiatku až do konca česky hovoriaci, a v Prahe vyrobený zvukový film. Téma filmu je z pražského života a predstavitelia sú najlepší herci pražského divadelníctva. Zaujímavý dej, pekné spevy a hudobné vložky robia tento film opravdivým šlágrom. Náš svetochýrny umelec na husliach a riaditeľ pražskej hudobnej akadémie Jaroslav Kocian, vystupuje vo veľkej úlohe v tomto filme.

Film „KEĎ STRUNY LKAJÚ” beží už siedmy týždeň v premiére najpoprednejšieho kina v Prahe a je zásluhou Kina Forum, že tento prvý tuzemský film súčasne s Prahou uvidíme i v Košiciach. Dúfajme, že film bude obecenstvom prijatý a prispeje priaznivému vývinu tuzemského filmu. Ako sa dozvedáme film bude premietaný v Kine Forum od dňa 27. októbra.

(Slovenský východ 26.10.1930)

Prišla vyháňať diabla

Dnes bola v Košiciach nájdená 33-ročná gazdiná Ilona Vajčurová z Krásneho Brodu. Vysilená ležala bezvládne na ulici. Bola dopravená do nemocnice, odkiaľ však bola ako nepríčetná po epidemickej chorobe odkázaná do ústavu pre choromyseľných v Košiciach. Vajčurová neustále vykrikovala, že vraj prišla do Košíc vyháňať diabla z tela.

(Slovenský východ 23.10.1930)

Program bohoslužieb izraelitskej náboženskej obce

Izraelitská náboženská obec v Košiciach oznamuje všetkým svojim členom, že bohoslužby na oslavu štátneho sviatku budú 28. októbra o pol deviatej hodine ráno v chráme na Frangepánovej ulici (dnes Tajovského ulica) a o deviatej hodine ráno na Rákócziho okružnej (dnes Moyzesova ulica). Predstavenstvo izraelitskej náboženskej obce taktiež žiada všetkých svojich členov ako aj korporácie, aby sa týchto bohoslužieb zúčastnili v čo najhojnejšom počte.

(Slovenský východ 26.10.1930)