Mohlo by sa zdať, že titulok tohto článku je v cudzom jazyku. Ale nie je. Teda, ako sa to vezme. Pre človeka, ktorý ich počuje po prvý raz, znejú tieto slová ako z iného konca sveta, ale takto hovoria obyvatelia Abova.
A v preklade to znamená, že Marta Čiderová nezbohatla po žiadnej knihe, ktorú napísala.
Pochádza z Ďurkova a aj keď pracovala v Košiciach, predsa bola spätá so životom ľudí v obciach Olšavskej doliny.
Kultúra v nich sa stala nielen jej profesijnou náplňou, ale aj koníčkom.
A keďže Marta Čiderová región poznala dokonale, asi logickým vyústením bol rad publikácií o viacerých obciach, ale aj dve knihy rozprávaní a povestí v abovskom nárečí.
Začalo sa to listom babke
Jej prvotina vyšla v roku 1996 a volala sa Pišemko baboj.
„Je to pomyselný list mojej babke, ktorá zomrela v roku 1967. Bola starostova žena, no chodila po dedine s rukami vbok, akoby jej ona vládla. Dávala som jej vedieť, čo všetko sa odvtedy odohralo, ako sa svet zmenil, lebo to už bolo aj po Nežnej revolúcii. Písala som jej – Ľuba babo, rozhodla som še vam napisac a dac vam znac, jak šebe tu na tim švece žijeme, odkedi sce še pominuli. Ľudze hutorja, že ňeška bars plane časi nastaľi a vypatra to tu jak par minuti pred zahibeľu šveta,“ cituje z úvodu knihy.
Kto je Mariška Zahumňanska?
Na titulnej strane knihy Pišemko baboj je uvedené meno autorky – Mariška Zahumňanska. Samozrejme, skrýva sa za ním Marta Čiderová.
A ako prišla k takémuto pseudonymu?
„Mariška ma stará mama volala odmala, lebo sa hnevala, že mi dali meno Marta a nie Mária. A priezvisko – za domom bola záhrada a každej rodine patrilo aj pole za ňou. Tomu sa hovorilo za humnami – záhumnie. Tam sme ako deti chodievali pásť kravy a hrať sa. S rodinou otcovho brata sme sa navzájom volali zahumňanski. Také blízke mi to bolo, tak som si dala také meno,“ vysvetlila Marta.
Čerpala aj z kroník
Pod rad publikácií o dedinách Olšavskej doliny sa však podpísala vlastným menom.
Prvá, o rodnom Ďurkove, vyšla v tom istom roku ako rozprávanie babke.
Vtedy už mala Marta za sebou autorstvo príručky pre samosprávy miest a obcí a pre pracovníkov obvodných úradov Pamiatky a pamätihodnosti okresu Košice-okolie.
Pri jej príprave sa stretla s mnohými zaujímavými ľuďmi.
„Napríklad na Borde a v Košickom Klečenove žili ľudia, ktorí sa dožívali vysokého veku. Tí mi hovorili o udalostiach a príbehoch, ktoré sa skutočne stali a im o nich povedali už ich predkovia. Tieto rozprávania som neskôr použila vo svojej knihe Ľapki, pľetki, pripovetki. Takto som začínala. A tiež som písala kroniky pre Ďurkov i ďalšie obce. Tak som začala zbierať materiál,“ spomína si Marta na začiatky svojej autorskej tvorby.
Najlepšie, samozrejme, pozná svoju dedinu. Vlani jej vyšla už druhá publikácia o Ďurkove. Dobre pozná aj susedný Ruskov, chodila tam do školy. A tak jeho obyvateľom tiež pripravila dve publikácie.
Nevynechala ani ďalšie obce – Bidovce, Kecerovce, Svinicu a tohto roku Herľany – perlu Olšavskej doliny.
Spracovala aj materiály o Vyšnom Čaji, Rankovciach, Olšovanoch, Trsťanoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
