Tibor Sahajda: Rozhoduje čistá hlava a kvalitná vysokohorská príprava

Bežec TIBOR SAHAJDA z košického klubu Obalservis počas Medzinárodného maratónu mieru príjemným spôsobom šokoval. Pri svojom druhom dokončenom maratóne zabehol výborný osobný rekord 2:18:44, skončil na ôsmom mieste a bol najlepším Slovákom. O viac ako dve minúty pokoril aj limit pre budúcoročné Majstrovstvá Európy v Berlíne a k tým smeruje aj jeho príprava, ktorá v podstate začala už týždeň po skvelom výkone. Od polovice decembra bude pokračovať trojmesačným pobytom v Keni.

Ako ste oslávili úspech na košickom maratóne?

– Oslavovali sme len v kruhu rodiny, samozrejme bez alkoholu, lebo ten v tréningu nepomáha. Už týždeň po maratóne som šiel na sústredenie do Vysokých Tatier a začal s tvrdým tréningom. Mal som v pláne štartovať na ME v krose, ktoré budú v decembri v Šamoríne, ale stala sa mi malá nepríjemnosť v podobe choroby počas posledného týždňa v Tatrách. Možno som sa aj trochu pretrénoval, lebo som chcel trénovať čo najviac a trochu sa mi to vypomstilo. Musel som prerušiť tréningy a veľmi zvažujem, či sa na ten kros odhodlám. Nie je to moja priorita. Mojou prioritou je určite v budúcnosti behať dobre maratón.

Svojho času ste v jednom z rozhovorov priznali, že beháte všetko a veľa, aby ste si trochu privyrobili? Stále to platí?

– Momentálne už nepracujem, lebo sa to jednoducho nedá zladiť s kvalitnými bežeckými výkonmi, ktoré sa už odo mňa očakávajú. Myslel som si, že po maratóne, kde som ukázal, že mám na to byť minimálne na európskej úrovni, sa niečo zmení. Ale zatiaľ tých zmien nie je veľa. Začala sa nejaká spolupráca so Slovenským atletickým zväzom, od ktorého som dostal aj finančnú podporu. Investujem ju do pobytu v Keni, kde sa po necelom roku vrátim už druhýkrát v polovici decembra.

V čom je pre Európana príprava v afrických podmienkach špecifická? Môže sa aj takto priblížiť k africkým bežcom, alebo je ich dominancia daná nielen prípravou, ale aj geneticky?

– Som presvedčený, že môže. Aj Európania behajú časy okolo 2:10. Nie je to len o podmienkach prípravy, ale aj o mentálnej stránke. Profesionálny maratónec jednoducho nemôže byť v strese z toho, či má z čoho žiť. Musí mať jednoducho čistú hlavu a dostatočný čas na prípravu vo vysokohorských podmienkach, napríklad aj v Keni. Možno u Keňanov zohráva svoju úlohu aj genetika, ale je to predovšetkým o tom, že ak dvadsať rokov behávajú v nadmorskej výške 2000 metrov nad morom a potom prídu do výšky trebárs 300 metrov nad morom, tak jednoducho lietajú.