KOŠICE. Po deväťročnej nútenej umeleckej „abstinencii“ Bábkové divadlo Košice znovu oživuje svoju experimentálnu scénu Jorik.
Akosi prirodzene pri tom oslovilo režiséra, ktorý v prvej fáze Jorika – v rokoch 1995 až 2008 – vytvoril najviac inscenácií.
A Valentín Kozmenko-Delinde zas úplne prirodzene prichádza so Shakespearom a jeho nesmrteľnými milencami z Verony, netradične s hudbou Igora Timka.
Prvá premiéra nového predstavenia sa uskutoční v piatok 10. novembra, druhá je naplánovaná na nedeľu 12. novembra o 19. hodine. Do konca roka Jorik uvedie Róme a Júliu ešte päťkrát.
„Začneme? Kde je Jorik?“ pýta sa režisér pred začiatkom skúšky a zasmeje sa – scéna Jorik a na nej – Jorik.
Postavu z Hamleta Valentín preniesol do tejto inscenácie. Pred publikum nastupujú mladí ľudia v rifliach, tričkách, mikinách i maskáčoch.
„Otvárajú sa iné dimenzie pre súbor, herec musí inak hrať, ako je to v bábkovom divadle. Myslím si, že to pomáha i rastu hercov. Teší ma aj prepájanie – už dlhšie spolupracujeme so študentmi z konzervatórií. A teraz režisér prišiel s požiadavkou, že Rómeo a Júlia musia byť mladí ľudia,“ vysvetľuje riaditeľ Bábkového divadla Pavol Hrehorčák niektoré aspekty experimentálnej scény.
V Joriku je divák na dosah
S predsavzatím prinášať „klasiku v modernom šate“ vznikol Jorik už pred 22 rokmi.
Za jeho zrodom stáli vtedajšia riaditeľka Katarína Hegedüsová a herec a dnešný umelecký šéf divadla Ivan Sogel.
Preňho je to stále srdcová záležitosť a s neskrývaným nadšením si spomína na všetky úlohy, ktoré na tejto scéne stvárnil – okrem dvoch inscenácií, ktoré boli určené pre jedného herca či trojicu, hral vo všetkých.
„Človek do každej úlohy dáva celé svoje srdce. A zvlášť na takejto scéne, ktorá je arénou. Treba hrať na všetky strany, diváka máte na pol metra od seba a môžete sa navzájom dotknúť. Je to úžasne inšpiratívne. Sledoval som, kto sem chodí, všímal som si napríklad, že nejaký divák je už tretí raz na tom istom predstavení,“ spomína Ivan Sogel na prvú fázu Jorika.
Ideálne pomenovanie
Hosťujúci režisér Valentin Kozmenko-Delinde názov divadla prirovnal k Shakespearovmu The Globe.
„Je to ideálny názov. Jorik je ako postava do istej miery mýtická, nik o ňom nič nevie, len to, čo o ňom hovorí Hamlet. Bol to šašo a patrí k divadlu. Každý, kto počul toto pomenovanie, od moskovského MCHAT-u po newyorskú univerzitu, povedal – Bravo, to je názov!“
Keď Jorik vznikal, Katarína Hegedüsová a Ivan Sogel si pozreli viacero Valentínových inscenácií a po zhliadnutí Ženby na scéne Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove už nepochybovali.
Režisér pozvanie prijal a so súborom pripravil viacero titulov.
„Pre mňa je Valentín ako kňaz. Raz šepká hercovi, potom na neho kričí. Ale stále mu ukazuje, že tam musí byť estetický dištanc medzi hercom a rolou, ktorú stvárňuje. Herci Bábkového divadla išli s ním a ich vzťahy stáli na vzájomnej dôvere,“ zaspomínal si dramaturg, divadelný teoretik a kritik Ľubomír Šárik.
Istota prišla v Budapešti
V plánoch o znovuoživení Jorika sa počítalo s inscenáciami Williama Shakespeara.
Počas hosťovania v Budapešti umelecký šéf divadla objavil sochu tohto dramatika.
Jej fotografiu poslal Valentínovi Kozmenkovi-Delinde. A to akoby bolo symbolické „ťapnutie si“ na ďalšiu spoluprácu.
Tento anglický autor totiž patrí k režisérovým najobľúbenejším. A tak uvedenie Rómea a Júlie v jeho réžii pri otvorení scény je len logickým vyústením.
Shakespeare v Budapešti. Za všetko môže aj táto socha Williama Shakespeara v Budapešti. (zdroj: archív BD)Chodil tam ako pionier
Aj Ľubomír Šárik sa do Bábkového divadla vracia. Pôsobil v ňom ešte na Rooseveltovej ulici na prelome 70. a 80. rokov ako dramaturg.
Priestor, v ktorom je dnes scéna Jorik, si však pamätá z dávnejších čias.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
