VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Hneď dve významné architektonické ocenenia si odniesli z Bratislavy architekti pochádzajúci z východného Slovenska.
Tvorbu Alexandra Béla z Košíc poznačila predovšetkým územné plánovanie, teda to, ako má mesto vyzerať a fungovať, v Košiciach a na východnom Slovensku vo Vysokých Tatrách, Levoči, na Spiši, ale i v Prešove.
Spája sa s bývaním, rekreačno-športovými, historickými a pamiatkovými lokalitami.
Stále aktívny rodák z Prešova
Architekt Alexander Bél získal za významné celoživotné dielo v oblasti urbanizmu a architektúry Cenu Emila Belluša od Slovenskej komory architektov.
Bél (84) sa narodil v Prešove, vyštudoval architektúru v Bratislave a dlhé roky žije v Košiciach, kde má do dnešných dní svoju projektovú kanceláriu.
Svojej profesii sa venuje od roku 1959.
Ocenenie si prevzal v stredu v Bratislave.
„Bolo to úžasné a veľmi slávnostné. Mám z toho veľmi dobré pocity,“ okomentoval pre Korzár svoje najčerstvejšiu cenu.
Jeho rukami prešlo za tie roky množstvo projektov.
Za jeden z najväčších považuje tímovú spoluprácu na územnom pláne kedysi známom ako deviaty obvod, dnes ho poznáme ako mestskú časť Furča.
Aktuálne napríklad pracuje s kolektívom ďalších autorov na novom územnom pláne mesta Košice.
Ten by mal byť hotový vo februári 2019. Nahradí doterajší 40 rokov starý dokument.
Bél: Bez koncepcie vznikajú lokálne problémy
Dnes sa často hovorí o stavebnom boome, avšak architekt po svojich dlhoročných skúsenostiach hovorí, že pred rokmi sa stavalo podstatne viac.
„Mesto sa predtým rozvíjalo omnoho rýchlejšie v súvislosti s výstavbou železiarní. Vtedy sa stavalo 2 000 bytov ročne, teraz je to možno 500. Teraz možno hovoriť o developerskom urbanizme, vznikajú nové časti mesta alebo veľké bytové komplexy, ale bez koncepcie, bez väzby na školy, škôlky, na dopravu a z toho vznikajú lokálne problémy. Je to dôsledok menej koordinovaného rozvoja mesta,“ hodnotí skúsený odborník.
Svoje povolanie by za iné nemenil, pretože ako hovorí, je to nielen jeho práca, ale najmä hobby.
To je aj dôvod, prečo je stále profesijne činný a má vlastnú projektovú kanceláriu.
Cena Emila Belluša sa udeľuje každoročne od roku 1990 za celoživotné dielo v oblasti architektúry.
Z mlyna bytovka
Komora architektov potvrdila pre Košice ešte jedno ocenenie.
Cenu Dušana Jurkoviča si prevzal autorský kolektív z Košíc – Michal Burák, Dušan Burák, Matúš Gomolčák a spoluautori Marek Bakalár, Marek Ganz a Tomáš Eisner.
Porotu zaujalo ich dielo Mlyn Humenné.
Podarilo sa im transformovať chátrajúci a nefunkčný vodný mlyn na obytné priestory.
„Pre nás je to v poradí už druhé ocenenie touto prestížnou cenou, čo nás zaväzuje, aby sme neubrali, práve naopak, aby sme svoj potenciál ešte viac rozvíjali,“ zhodnotili architekti.
Prvé ocenenie získalo architektonické štúdio v roku 2004 za Art School Smižany.
Cena Dušana Jurkoviča je najstarším a svojím dosahom aj najvýznamnejším architektonickým ocenením na Slovensku a tento rok sa udeľuje už 53. raz.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
