KOŠICE. Soltészov román „Mäso – Vtedy na východe“ nemá byť kronikou mečiarovsko-gangsterského vyčíňania.
Jeho ambíciou je sprostredkovať čitateľom pocity z tohto temného obdobia.
Arpád Soltész patrí k najznámejším slovenským investigatívnym novinárom.
V 90. rokoch minulého storočia písal o organizovanom zločine aj o jeho previazanosti so štátnou mocou, o košických železiarňach, či o privatizačných kauzách na východe Slovenska.
Za novinárskej kariéry načerpal výživný materiál
Do sveta literatúry práve vstúpil svojou prvotinou – románom „Mäso – Vtedy na východe“.
„Napísať knihu som sa nerozhodol sám od seba. Zabával som pravidelne priateľa z vydavateľstva starými novinárskymi príbehmi. Vždy do mňa hučal, že by sa to malo napísať a vydať. Napokon som dostal oficiálnu ponuku na napísanie knihy. Dohodli sme sa, že literatúra faktu v tomto prípade neprichádza do úvahy. Boli to väčšinou veci, o ktoré som sa v novinárskej práci obtrel, vedel som o nich, či na nich pracoval, ale nikdy sa nedali napísať z rôznych dôvodov,“ vysvetlil Soltész.
Jedna vec je podľa neho niečo vedieť a druhá vedieť to dokázať.
A žiadalo sa mu dodať, že už úplne iná vec je vedieť to dokázať pred dobre motivovaným slovenským sudcom.
„Ďalším dôvodom bolo, že zverejnenie by často viac uškodilo obetiam ako páchateľom.“
Išlo však podľa neho o „výživný materiál“ na román, dalo sa tým výborne inšpirovať. „Veľká časť v knihe je fabulácia,“ zdôraznil.
Keby Mečiar neprehral, boli by sme ako Bielorusko
Najmä Košičania budú pri čítaní spoznávať niektoré reálie a miesta. „Určite tiež budú mať pocit, že spoznávajú i ľudí, lenže sa budú väčšinou mýliť.“
Tým, ktorí by sa v jeho knihe sami spoznali, odporučil, nech sa k tomu nepriznávajú, aby sa o nich iní nedozvedeli, aké sú svine.
Román nemá ambíciu stať sa kronikou doby, ale má sprostredkovať skôr pocit z nej.
„Podľa spätných väzieb, ktoré dostávam od tých, ktorí si ju prečítali, majú pomerne presnú predstavu o tom, ako sme sa my cítili, v akej atmosfére sme žili, v akých vzťahoch a ako to tu fungovalo na konci 90. rokov minulého a v raných rokoch tohto storočia.“
Príbeh sa začína únosom mladej dievčiny, ktorú sa obchodníci so ženami rozhodli predať na prostitúciu.
Tento zdanlivo izolovaný kriminálny čin sa však nečakane zvrtol a nabral atribúty efektu motýlích krídel s nepredvídateľnými fatálnymi následkami pre niektorých aktérov.
Zasiahol do osudov novinára, policajtov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, prokurátorov, advokáta, sudcu, mafiánov aj politikov.
Dej sa odohráva v čase, keď ešte na východe šarapatili veľké organizované zločinecké skupiny, tzv. mafie, resp. pouličné gangy, ale už sa začínal ich ústup.
„Čo si ja najintenzívnejšie pamätám z tých čias, bol strach. Naozaj sme ho cítili všetci. Permanentne. Báli sme sa o svojich blízkych, priateľov, kolegov, samozrejme, o seba samých, o budúcnosť svojej práce, redakcie. Naozaj do parlamentných volieb v roku 1998 išlo o všetko (Vladimír Mečiar a HZDS boli po nich odstavení od moci – pozn. red.). Keby to dopadlo inak, boli by sme teraz niečo ako Bielorusko. Bolo nám to všetkým jasné.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
