KOŠICE. Mestská rada v Košiciach prerokovala v pondelok aj veľmi závažný bod – návrh dohody o splátkach s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako riadiacim orgánom pre eurofondy.
Mesto musí za predĺženie termínu realizácie projektu Kasárne/Kulturpark vrátiť 25 percent z celkovej sumy stavebných prác, čo je vyše 5,6 milióna eur.
Povinnosť platiť mu vyplynula z vládneho auditu, ktorý prebehol ešte v roku 2014 a neuznal mestu predĺženie termínu dokončenia stavby o päť mesiacov.
Kulturpark je najväčšou, najdrahšou a najviac meškajúcou stavbou projektu Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) – Košice 2013.
Spolu s vybavením a technikou stál skoro 27 miliónov eur. Financovaný bol prevažne z eurofondov.
Mesto predbehlo Petrovčika
Novozvolený krajský a miestny poslanec Starého Mesta Igor Petrovčik (nezávislý) už niekoľko dní pátral po informáciách k tejto kauze.
Kulturpark oficiálne otvorili, päť rokov ho budú živiť Košice Čítajte „Ešte 10. novembra som požiadal mesto podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám o vysvetlenie k zverejnenej objednávke na jeho webe na súdno-znalecký posudok za 12-tisíc eur od Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline. Vedel som totiž, že to súvisí práve s auditom a vracaním vyše 5,6 milióna eur,“ povedal nám.
A keďže bolo okolo toho ticho, chcel, aby to mesto samo priznalo a mohol túto mimoriadne závažnú informáciu zverejniť.
„Zatiaľ mi z mesta odpoveď na moju žiadosť neprišla, ale medzitým už samo vydalo tlačovú správu, že sa o tom rokovalo na mestskej rade,“ komentoval aktuálne dianie.
Musia začať platiť, aby neprišli o eurofondy
Hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová uviedla, že návrhom dohody o splátkach s ministerstvom a zároveň jej uzavretím si mesto zachová možnosť úspešne žiadať v prípade budúcich projektov o príspevok, poskytovaný z európskych fondov.
„Zároveň nebude ohrozené financovanie aktuálne realizovaných projektov v Košiciach, akým je napríklad rozsiahla modernizácia električkových tratí. Uzavretie dohody navyše vytvorí mestu časový priestor pre iniciovanie preskúmania nových faktov a preukázanie správnosti postupu mesta,“ vysvetlila Šnajdárová.
Oprávnenosť posunu termínu spochybnil audit
Vládny audit projektu Kasárne/Kulturpark bol vykonaný už v prvom polroku 2014.
„Audítorská skupina mala s mestom rozdielny názor na uzatvorenie dodatku č. 3 k Zmluve o dielo so zhotoviteľom stavebných prác na predĺženie termínu realizácie diela,“ konštatovala hovorkyňa mesta.
Pôvodný termín pre ukončenie bol 31. december 2012. Dodatkom k zmluve, uzavretým so zhotoviteľskou firmou Doprastav bol predĺžený do 31. mája 2013.
Termín ukončenia fyzickej realizácie projektu (t. j. termín ukončenia hlavných aktivít projektu) maximálne do 31. decembera 2012 bez ohľadu na dátum vydania rozhodnutia o schválení obsahuje Písomné vyzvanie na predloženie žiadosti o nenávratný finančný príspevok, vydané Ministerstvom kultúry SR ako sprostredkovateľským orgánom pod riadiacim orgánom pre regionálny operačný program (EHMK).
Tento dokument zároveň obsahuje podľa Šnajdárovej formuláciu, že doba fyzickej realizácie projektu môže byť z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane prijímateľa alebo poskytovateľa pomoci upravená.
„Audítorská skupina napriek tomu považovala uzatvorenie dodatku o predĺžení pôvodného termínu ukončenia diela za porušenie niektorých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania,“ poznamenala hovorkyňa mesta.
Mesto tvrdí, že sa to stihnúť nedalo
Argumenty audítorskej skupiny sa opierali o nepredloženie ponúk potenciálnych uchádzačov v procese verejného obstarávania, ktorí požiadali o vysvetlenie k termínu ukončenia stavebných prác a následne nepredložili ponuku.
Mesto oponuje, že doložilo dôkazy o nevyhnutnosti predĺženia termínu z dôvodu vzniku nepredvídateľných skutočností, ktoré spôsobili posun prác do klimaticky nevhodných podmienok – opakovaný výskyt podzemných káblových vedení pod napätím, nález plynového potrubia pod tlakom, závažné statické poruchy na objekte, nález dvoch vojenských granátov z 2. svetovej vojny, nepredvídateľné technologické prekážky a archeologické nálezy.
V apríli 2015 vládny audit postúpil predmetnú agendu na Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) na ďalšie konanie.
Šnajdárová poznamenala, že ÚVO napriek predloženým podkladom neakceptoval objektívne dôvody predĺženia termínu uvedené mestom, hoci nemá zákonnú kompetenciu na materiálne posudzovanie objektívnosti dôvodov.
„Neprihliadal ani na skutočnosť, že posunutím termínu stavebných prác do zimného obdobia už nie je možné vykonávať práce v exteriéri. ÚVO neakceptoval stanoviská mesta, ministerstva kultúry, uchádzačov v danom verejnom obstarávaní, ani generálneho projektanta, stavebného dozoru a spoločnosti, zabezpečujúcej proces verejného obstarávania.“
Nikto vraj počas súťaže nič nespochybňoval
Hovorkyňa mesta tiež upozornila, že nebola zobraná do úvahy skutočnosť, že zo strany žiadneho zo záujemcov o účasť vo verejnom obstarávaní ani zo strany iných subjektov nedošlo od zverejnenia oznámenia o vyhlásení súťaže k spochybneniu reálnosti stanoveného termínu.
„Ak by bol termín ukončenia stavby dôvodom neúčasti niektorých uchádzačov, mohli požiadať o nápravu v tejto veci a v prípade zamietnutia mohli uplatniť námietku v rámci revíznych postupov. Žiadny z uchádzačov to nevyužil,“ doplnila hovorkyňa mesta.
Mesto má podľa nej k dispozícii aj stanoviská záujemcov.
„Mestu písomne potvrdili, že stanovený termín ukončenia zákazky nebol dôvodom na nepredloženie ponuky. Pritom to bolo hlavným dôvodom, na základe ktorého vládny audit a následne ÚVO namietal porušenie zákona.“
Navrhujú splatiť milióny na splátky
Mesto navrhuje ministerstvu pôdohospodárstva ako riadiacemu orgánu požadovanú sumu 5,633 milióna eur uhradiť v dvoch splátkach, prvú v roku 2019 a druhú v roku 2020, takže získa dostatok času na preukázanie správnosti svojho postupu.
S cieľom predložiť nové dôkazy, ktoré by mohli znamenať zvrátenie nepriaznivého stavu, si mesto objednalo v Ústave súdneho inžinierstva ako nezávislej organizácie znalecký posudok na posúdenie, či posun termínu bol vyvolaný objektívnymi nepredvídateľnými okolnosťami, a teda nemal vplyv na výsledok súťaže.
„Po získaní týchto nových dôkazov mesto požiada o vykonanie opätovnej kontroly verejného obstarávania a prehodnotenie rozhodnutia,“ uzavrela Šnajdárová.
„Vytvárame tým dostatočne dlhý priestor na to, aby sme vec vedeli zmeniť v náš prospech a aby sme nemuseli nič platiť. Nemá to žiaden súvis s voľbami,“ odpovedala hovorkyňa mesta na otázku, prečo chce vedenie mesta na čele s Richardom Rašim (Smer) začať splácať peniaze až v roku 2019, teda až po komunálnych voľbách v roku 2018.
Prečo o tom, že nad mestom visí takáto hrozba, neboli doteraz mestskí poslanci ani verejnosť informovaní, nevysvetlila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
