Čo sa stalo

Bratia Paškovci, synovci politika Pavla Pašku, sú trestne stíhaní pre incident, ktorý sa stal v novembri 2015 oproti obchodnému domu Tesco na Hlavnej ulici v Košiciach.

K potýčke medzi bratmi a štvoricou Košičanov došlo okolo 03.30 h.

Bitku, ktorej údajne predchádzalo slovné obťažovanie mladej ženy zo strany jedného z bratov, zachytil videozáznam.

Podľa neho priateľ ženy odsotil muža, po čom sa stal objektom bitky od všetkých troch bratov.

Silné údery a kopanec dostala aj mladá žena, ktorá sa im v tom snažila zabrániť.

Podľa znaleckých posudkov utrpela poškodená Zuzana K. zranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie s "péenkou" do ôsmich týždňov, čo je už ťažkou ujmou na zdraví. Ostatní poškodení utrpeli menej závažné zranenia.

Čau, fešák

Všetci traja obžalovaní vinu odmietli. Keďže vypovedať odmietli, prokurátor prečítal ich staršie výpovede zo spisu.

Branislav tvrdil, že keď sa prechádzal pred pizzeriou, započul oslovenie: Čau, fešák.

Podišiel k Zuzane a opýtal sa jej, či sa poznajú. „V tom momente som dostal zozadu úder, spadol som na zem a viac sa na nič nepamätám. Precitol som až na polícii,“ vypovedal niekoľko mesiacov po incidente.

Maroš s Martinom opísali konflikt obšírnejšie a v podstate zhodne. Pravda, krátko po ňom na polícii vypovedať odmietli, rozhovorili sa až takmer po štyroch mesiacoch.

Cestou z osláv narodením brata Branislava vraj čakali pred OD Tesco na taxík.

Keď zbadali, že bol nejakým mužom napadnutý, okamžite mu šli na pomoc.

Maroš tvrdil, že keď ležal Ján na zemi, siahal rukou pod bundu a mal z toho pocit i strach, že vytiahne zbraň. Ženy vraj určite nebil.

Z Branislava dostala strach

Ako prvá z poškodených si na incident zaspomínala Zuzana. V osudnú noc s priateľom oslavovali narodeniny jej tety, ktorá bola s priateľom. Zastavili sa v pizzerii, lebo Ján bol hladný.

„Počas toho, ako som stála vonku, som registrovala skupinu mužov. Začula som, ako vravia, že mám krátku sukňu a pekný výstrih. Šla som trochu od nich a počula, ako vravia, že či by sa mi páčilo, ak by ma chytili za vlasy. Trochu som sa začala báť,“ tvrdila Zuzana.

Jeden z trojice, ktorý bol dovtedy opretý o stenu a vykazoval najväčšie znaky „únavy“ sa pohol k nej.

„Navrhol mi, aby som šla s nimi a pýtal sa, či by sa mi to páčilo viac spredu alebo zozadu. Dostala som strach,“ opísala Zuzana pocity po tom, ako ju Branislav oslovil.

Keď mu vraj povedala, nech ide preč, drgol do nej lakťom a povedal „veď nebuď taká...“

V tom momente zbadala z pizzerie vychádzať priateľa, preto zakričala jeho meno.

Ján prišiel, drgol do toho muža a keď spadol, pýtal sa ho, čo chce.

„Vtedy pribehli dvaja muži, na Jána zaútočili a on spadol tiež. Bili ho a kopali. Ja s tetou sme sa ich snažili odtiahnuť a kričali sme, nech prestanú.“

Zuzana tvrdila, že keď ju niekto stiahol na zem, dostala úder do tváre, po ktorom sa jej zahmlilo pred očami a bola chvíľu v bezvedomí.

Viac si nepamätá, iba keď už prišla policajná hliadka. Na tú vraj obžalovaní slovne útočili, policajtom vulgárne nadávali. Jeden z nich sa vyhrážal, že všetkých vyzlečie z uniformy.

Priateľku chcel brániť, ostatní jeho

Ján svoje konanie voči Branislavovi vysvetlil tým, že podľa hlasu priateľky, ako vyslovila jeho meno, usúdil, že je v ohrození. Preto ju chcel brániť.

„Keď ma tí dvaja napadli, pamätám si len, ako som si chránil hlavu, aby som sa vyhol vážnym zraneniam. Zo zeme som videl, ako napadli aj priateľku,“ spomínal Ján.

Jeho drgnutie do Branislava bolo riešené na okresnom úrade v priestupkovom konaní. Záver bol taký, že nešlo o priestupok, ale tzv. nutnú obranu a konanie voči Jánovi bolo zastavené.

Zuzanina teta Edita vypovedala, že keď sa strhla mela, snažila sa ju nejako ukončiť a odtrhnúť účastníkov bitky od seba. Obžalovaných prosila, aby prestali s útočením, ale neuspela. Poriadok vraj urobili policajti.

Editin priateľ František začal všetko registrovať vtedy, keď Zuzana zakričala na Jána.

Keď ten sotil do muža a on spadol, pribehli ďalší dvaja a Jána napadli.

Tiež sa snažil všetkých od seba odtrhnúť, no sám sa ocitol na zemi. Utŕžil pár úderov aj kopanec do tváre.

Dva videozáznamy

V októbri dokazovanie pokračovalo prehratím dvoch videozáznamov, ktoré urobili kamery na budove Ústavného súdu SR a na stene jednej z predajní.

Obžalovaní sa viac-menej zhodne vyjadrili, že zo záznamu nevyplýva ich tak závažné konanie, ktoré je obsahom obvinenia. Teda údery päsťou či kopanie.

Trvali na tom, že sa bránili agresii Jána, Františka, Zuzany a Edity.

Právny zástupca poškodených, sledujúc tie isté záznamy, ich vyhodnotil rozdielne.

Oba vraj bez akýchkoľvek pochybností dokazujú výpovede jeho klientov a fakt, že incident začal Branislav a jeho bratia rozdávali tvrdé údery aj kopance do hláv i chrbtov.

Reakcia

Lipšic: Arogancia mocných sa znížila

Kým obžalovaní Paškovci ani ich obhajca sa k verdiktu súdu pre médiá nevyjadrili, právny zástupca poškodených bol zhovorčivejší.

„Kľúčové je to, že bolo rozhodnuté o tom, že trestný čin spáchali bratia Paškovci, a že boli odsúdení,“ povedal Daniel Lipšic.

„Som prekvapený, že už v skorších štádiách konania nepriznali vinu, lebo kamerový záznam bol jednoznačný, a založili svoju obhajobu na absurdných tvrdeniach. Útočiť údermi a kopmi na bezbranné ženy je za hranicou akejkoľvek tolerovateľnosti. Ak toto robia údajne silní chlapi, ktorí si myslia, že majú silné postavenie a môžu si všetko dovoliť, tak verím, že po dnešku sa trošku tá arogancia mocných znížila,“ dodal Lipšic.

„Konečne padol rozsudok, odvolali sa, tak uvidíme, ako to bude ďalej pokračovať,“ povedala jedna z poškodených Zuzana, ktorá sa k trestu pre obžalovaných nevyjadrila.