KOŠICE. Narodil sa v Košiciach, ale väčšiu časť svojho života prežil mimo slovenského územia. Napriek tomu na metropolu východu nikdy nezanevrel a často sa k nej v spomienkach vracal.
Doslova filmový velikán, na ktorého máme byť my Košičania právom hrdí.
Takýto bol režisér a scenárista Géza Radványi, brat nemenej známeho prozaika Sándora Máraia.
Rodina Grosschmid dala nielen Košiciam, ale tiež Európe a celému svetu dvoch géniov.
Pri poslednej návšteve Košíc to zdôraznila Radványiho neter Judit Jáky.
Kým Sándor Márai bol významným literárnym umelcom, Radványi rodným menom Géza Grosschmid sa zase upísal svetu filmu.
Géza sa narodil v Košiciach v roku 1907 v rodine advokáta. Spočiatku žili v dome na Hlavnej ulici, ktorý nahradil obchodný dom Dargov, neskôr sa presťahovali na Mäsiarsku ulicu číslo 35, kde dnes môže verejnosť nahliadnuť do pamätnej izby jeho staršieho brata Máraia.
Nech vás nemýlia odlišné mená, obaja bratia si rodné priezvisko vymenili za umelecké.
Košice boli Gézovým domovom najmä v ranom veku a počas študentských rokov. Vydal tu aj svoju prvú novelu v časopise Kassai Napló (Košický denník).
Od konca dvadsiatych rokov 20. storočia však pracoval ako akreditovaný novinár pri „Spoločnosti národov“ a vo viacerých európskych mestách.
Výsledok práce sú Košice
Cesty ho zaviedli na mnohé miesta, ale už nikdy nie späť na rodné Slovensko. Jeho neter Judit prirovnáva jeho životnú púť k názvu jeho zrejme najznámejšieho filmu.
„Žil niekde v Európe – v Budapešti, Ríme či Mníchove, ale korene ho vždy ťahali do Košíc.“
Judit Jáky si na strýka spomína z rôznych období. Ich vzťah charakterizovala ako dobrý a popisovala, že spolu veľa chodili na výlety, oslavy a dokonca spolupracovali aj na jednom filme.
Prízvukuje, že ak sa ho niekto pýtal, prečo tak lipne na Košiciach, vždy hovoril: „Vieš, všetko, čo robíme, znamenajú Košice.“
Jeho tvorba sa zapísala najmä do nemeckých, francúzskych a maďarských dejín filmografie, keďže pracoval najmä pre filmové spoločnosti týchto štátov. A to nielen ako režisér, ale aj ako scenárista.
Nemecká kinematografia má tak vďaka tomu vo svojich archívoch mnohé hodnotné filmy, v ktorých účinkovala Romy Schneiderová alebo Lilli Palmer.
Aj László Kelecsényi, člen maďarskej filmovej akadémie, hodnotí Radványiho ako dôležitú osobnosť maďarskej filmovej tvorby na prelome tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia.
Odbočoval z koľají
V časoch, keď boli populárne najmä milostné komédie a melodrámy, sa Radványi snažil vytvárať iné žánre.
„Chcel sa vyhýbať týmto dramaturgickým modelom a obsadzoval tiež radšej na tú dobu neznámych hercov. Ak porovnáme jeho filmy s inými snímkami tej doby, venoval sa im až s literárnou náročnosťou. Jeho novátorstvo spočívalo v tom, že príbehy sa zakladali na skutočnosti, mohli sa vyskytnúť v živote kohokoľvek. Diváci sa z nich mohli nielen poučiť, ale aj nájsť,“ hodnotil Kelecsényi na konferencii v košickom kine Úsmev počas Spomienkových dní na Gézu Radványiho.
Tak napríklad obsadil do jedného zo svojich filmov dovtedy neznámeho Jean Paula Belmonda alebo Michelle Mercier, ktorá sa neskôr preslávila najmä ako Angelika.
Kelecsényi menoval, že jeho „novátorský prístup bol na svetovej úrovni, k vyrozprávaniu deja pristupoval moderne, film strihal prepracovanejšie, do maďarského filmu priniesol európske štýly.“
Diela s Európou
Popri mnohých výborných filmoch sa za prelomové považujú jeho tri diela – „Európa neodpovedá“ (1941), „Niekde v Európe“ (1947) a jeho posledný film „Cirkus Maximus“ (1980).
Film „Európa neodpovedá“ sa objavil v čase, keď Maďarsko ešte nevstúpilo do 2. svetovej vojny, ale v západnej Európe už zúrila.
Je o pasažieroch rôznych národností, ktorí vyplávajú na oceán na palube lode Oceánia z amerického pobrežia v kritickej situácii 26. augusta 1939, teda tesne pred 1. septembrom a vypuknutím vojny.
Tento pacifistický film zaznamenal veľký úspech na benátskom filmovom festivale.
Napriek mnohým nápadom a veľkému talentu si za kameru Radványi opäť sadol až po skončení 2. svetovej vojny.
„Niekde v Európe“ vznikal v štúdiách maďarskej komunistickej strany. Hrá v ňom 30 detí, ktoré vyberali z celkového počtu 3-tisíc uchádzačov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
