Košická kapela odjakživa znela ako zahraničná. Na ich piesne si mnohí podupkávali a uznanlivo kývali hlavou, že na Slovensku by taká dobrá kapela nemohla vzniknúť. Petra Biča to na jednej strane tešilo, no na druhej hnevalo. A tak sa s príchodom novej speváčky Viktórie začala nová éra Peter Bič Project. Výsledkom je prvá slovenská skladba Skúšame sa nájsť, ktorá už dostala aj romantický videoklip. O novinkách, ale aj o svojich ťažkých začiatkoch v skupine nám porozprávala Viktória a Peter Bič.

V týchto dňoch vám vychádza nový album Dream, ktorý budete krstiť na Mikuláša. Čo môžu fanúšikovia očakávať?

– Peter: Je na ňom desať piesní, z toho dve slovenské a jedna prevzatá, Wicked Game od Chrisa Isaaka. Má pre kapelu istú symboliku. Keď som stretol Viktóriu, bavili sme sa o hudbe a poslala mi prvé demo, ktoré naspievala. Bola to práve tá pesnička, všetkým sa veľmi páčila, tak sme ju dali aj na album.

Symbolika bude určite ukrytá aj v názve celého albumu.

– Peter: Volá sa podľa jednej zo skladieb. Nahrávali sme ju veľmi zvláštnym spôsobom. Mali sme niečo načrtnuté, ale poriadne nebol dokončený text ani hudba. Sadli sme do štúdia s tým, že ju s Viki ostatným len tak zahráme, aby sme vedeli, ako na nej ďalej pracovať. Dohrali sme to a oni, že už je to nahrané. Nakoniec, tak aj zostala. Mám z toho skvelý pocit, niektoré veci, ktoré sú dobré, sa udejú ani nevieš ako.

Spomenuli ste dve slovenské skladby, slovenčinu sme doteraz od vás príliš nepočuli. Vždy ste mali zvuk, texty aj prejav ako zahraničná kapela.

– Viktória: Začali sme sledovať, že ľudia sa s nami na koncertoch chcú baviť aj tak, že si budú s nami spievať pesničky, ale častokrát nevedia po anglicky, tak sme spravili slovenskú pesničku. Ono to nebol ani taký veľký zámer, ale melódia nám znela tak pekne, že sme si povedali, že by bola škoda dať jej anglický text.

– Peter: Dlhé roky sme bojovali s tým, že sme na Slovensku boli nezaraditeľná kapela. Často nám ľudia hovorili, že nevedeli, že sme to my, mysleli si, že sme nejaká anglická kapela. Najväčší gól bol, keď sme niekde hrali koncert a prišli za nami, že Hey Now sme dali lepšie ako originál. Asi tri roky dozadu som začal uvažovať, ako sa priblížiť nášmu publiku a myslím, že s pesničkou Skúšame sa nájsť sa nám to podarilo. Slovenčina nám sedí, ale neznamená to, že na angličtinu zanevrieme.

Ako ľudia reagujú na prvú pesničku v slovenčine?

– Peter: Máme nádherné reakcie, ľudia sú úplne nadšení. Páči sa im nielen pesnička ako taká, ale aj klip. Oľga Záblacká, ktorá točí klipy, mi písala, že je to najkrajší slovenský klip. Ivan Tásler mi písal, že sa mu to veľmi páči, že je to super. Mám skvelý pocit z toho, že sme urobili niečo, čo sme chceli urobiť už dlhšie. Nám sa často stávalo aj to, že nás organizátori mestských akcií odmietali, argumentovali pritom tým, že chcú pesničky spievané po slovensky. Tak sme to odštartovali, najosobnejší kontakt s fanúšikmi je, keď poznajú text a môžu spievať.

Klip je nádherným príbehom lásky, kde sa točil?

– Peter: Klip sme točili s Jánom Varcholom z Woontu. Celý tím pracoval veľmi profesionálne. Pôvodne sme chceli točiť v Chorvátsku, všetko bolo dohodnuté, urobili sa tam obhliadky. No nakoniec sme to točili v tokajskej oblasti. Som veľmi rád, že sme to natočili na Slovensku, že sme objavili kus nádhernej krajiny tu na východe. Roky tu žijem a nikdy som nevedel, že je to tam také pekné.

Nikdy predtým si tam nebol?

– Peter: Nie, ja som tými dedinkami často prechádzal, ale nikdy som nebol na žiadnej vínnej ceste. Bola jeseň, oni nás vzali do tých viníc a zrazu som bol v Toskánsku. To hrozno, hudba, celý príbeh, veľmi pekne sa to emotívne spojilo.

Ako vám ide písanie textov v slovenčine?

– Viktória: Nejde... Ja som nováčik v písaní textov všeobecne. Najprv som sa pokúšala o anglické texty. Skúšame sa nájsť bol vlastne môj prvý slovenský text, aj to nie celý. Je skutočne oveľa ľahšie písať v angličtine, tam môžete dať dokopy hocičo. Jednoducho, dalo mi to zabrať. Napísala som dve slohy a potom som sa na dlhú dobu zasekla. Nevedela som, čo s tým, tak Peťo navrhol, že to dáme napísať Vladovi Krauszovi. Napísal nádherný text. Lenže mne sa páčilo to moje aj to jeho. Tak sme to napokon spojili a vznikla táto krásna pesnička.

V kapele funguješ už rok, koluje vtipná historka o tom, že ťa Peťo Bič do kapely stiahol priamo spred kávovaru.

– Viktória: Skutočne to tak je. Ja som pracovala v kaviarni a oni ku mne chodili na kapelové porady pri káve.

- Peter: Všimol som si, že má vytetované noty a ešte na poriadne viditeľnom mieste. No kto by si dal len tak vytetovať noty?! Tak som sa jej na to rovno spýtal. A ona, že rada spieva, ale v podstate len doma, kapelu žiadnu nemá. A tak sa to celé stalo.

Nemala si na začiatku trému?

– Peter: ... Prvé týždne s nikým ani nerozprávala.

- Viktória: Jeden deň im nosím kávu a druhý stojím pred mikrofónom u nich v skúšobni a mám spievať. Triaška obrovská. V hlave mi bežalo, že je to moja jediná šanca, musím do toho dať všetko, prejaviť sa, ale tá tréma mi to kazila tak, že som podala asi najhorší výkon. Ešte k tomu tie pohľady, raz na mňa, raz na Peťa, že koho to priviedol.

- Peter: Prvé koncerty boli naozaj hrozné. Jeden koncert bol dokonca taký, že sme asi štyri pesničky odspievali s Ivom, lebo Viki sa zasekla. Fakt je však ten, že nastúpila do profesionálnej kapely. Hodili sme ju do veľmi hlbokej vody a zvládla to.

- Viktória: Je mi tam veľmi dobre. Jedným z mojich snov bolo spievať v kapele a vyšlo to fantasticky. Som v kapele s ľuďmi, s ktorými som si sadla nielen po profesionálnej stránke, ale aj po ľudskej.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári