Košické futbalové legendy oslavujú jubileá

KOŠICE. S jubileami v minulosti elitných košických futbalistov akoby sa v tomto roku roztrhlo vrece.

Niektorí z nich sú rodení Košičania, ďalší prišli z rôznych časti východoslovenského regiónu.

Výnimkou je iba majster Európy z roku 1976 J. Móder, ktorý sa narodil najďalej zo všetkých – až v Tvrdošovciach pri Nových Zámkoch. Všetci sa však stali veľkými košickými lokálpatriotmi.

Narodili sa od 1. januára – už 70-ročný Jaroslav Boroš, až po 10. december, keď 65 rokov oslávi Bohumil Andrejko a 70 Štefan Jutka.

Ďalej sú medzi nimi sedemdesiatnici František Králka (16. januára), Jaroslav Pollák (11. júla), Jozef Móder (19. septembra), 65-ročný Stanislav Seman (8. augusta), 75-ročný Ján Strausz (16. novembra), 80-ročný Anton Švajlen (3. decembra) a 85-ročný Ján Gajdoš st. (11. apríla).

Všetci, až na Módera a Semana z Lokomotívy, prežili svoje najkrajšie futbalové časy na štadióne na vtedajšej Solovjevovej a dnes už Watsonovej ulici.

K nim sa patrí priradiť aj ďalšieho jubilanta, európskeho šampióna z Belehradu Jána Pivarníka, ktorý v žlto-modrom drese strávil šesť ligových ročníkov, ale potom šatňu VSS vymenil za slovanistickú na bratislavskom Tehelnom poli.

Bývalí košickí spoluhráči i fanúšikovia mu to už dávno odpustili a jeho sedemdesiatku, ktorú oslávil 13. novembra, si pripomenuli v rodnom Cejkove pri Trebišove, aj v Košiciach.

Jedenástky kope už vo futbalovom nebi

Oslavy futbalových jubilantov mali byť veľkolepé, spoločne ich pripravovali na 14. december. V Olympijskom klube v Košiciach sa síce zídu, ale už to asi nebudú také veselé.

Všetci totiž budú dozaista myslieť na svojho kolegu Jána „Johana“ Strausza, ktorý vždy vedel spoločnosť zabaviť svojimi historkami z trávnikov, šatní i ciest za futbalom od starej dobrej Európy až po Austráliu.

Jeho humor bol svojský a taký špecifický ako hlavičky, ktorými prekonával najlepších československých brankárov.

Bohužiaľ, o Johanovi sa už dá hovoriť len v minulom čase. V stredu 29. novembra, len necelé dva týždne po dovŕšení svojej sedemdesiatpäťky, nás totiž navždy opustil.

Asi sa ho nevedeli dočkať zostavovatelia jedenástok tam kdesi vo futbalovom nebi. Jednoducho im chýbal spoľahlivý kanonier.

Ale aj tam hore sa niektorým brankárom budú podlamovať nohy už len pri pohľade na loptu na jeho kopačke či hlave...

V tieni slávnejších

Dalo by sa povedať, že najčerstvejšími oslávencami sú B. Andrejko a Š. Jutka, ktorí narodeniny oslávia v jeden deň – 10. decembra.

Bohumil Andrejko je najmladší spomedzi tohtoročných futbalových jubilantov a jeho futbalový život je, na rozdiel od tých ostatných, stále aktívny, pôsobí nielen ako hráč mužstva Internacionáli VSS, ale aj ako tréner.

Andrejko má za sebou úspešnú hráčsku kariéru, ale v porovnaní s niektorými futbalistami sa o jeho hre a výkonoch toľko nehovorilo a nepísalo.

V mužstve VSS boli jeho spoluhráčmi Anton Švajlen, Ján Pivarník, Jozef Desiatnik, Jaroslav Pollák, Dušan Galis, Štefan Jutka, Andrej Daňko, František Hoholko, Jozef Štafura, Jaroslav Boroš, Ján Strausz...

Keď prišiel medzi týchto už známych spoluhráčov, ktorých mená sa dennodenne skloňovali v médiách i medzi fanúšikmi, herne i ľudsky síce zapadol, ale bol „iba“ novou tvárou v tíme.