To neopakovateľné čaro Vianociam odjakživa dodávali tradície. Dedili sa z generácie na generáciu a mnohé pretrvali až dodnes.
Dnešné sviatky sú síce celkom iné, ako ich poznali naši dávni predkovia, no niektoré tradície predsa len pretrvali.
Hádam najviac z nich sa snažíme dodržať pri príprave vianočného menu. A tak na našich stoloch nechýba mak, cesnak, šošovica, kyslá kapusta či ryba.
Majú nám totiž uchovať zdravie a zabezpečiť prosperitu.
Biely obrus, červený vzor
Vianočné stolovanie v minulých storočiach sa od toho nášho, pochopiteľne, poriadne odlišovalo. Príprava sviatočného menu mala svoje presne dané pravidlá.
Jedálenský stôl prešiel pred Štedrým dňom dôkladnou očistou. Pred večerou naň gazdiná prestrela biely obrus, ktorý musel mať vzor vyšitý červenou niťou.
Červená mala ochranný a očistný charakter, bola totiž považovaná za symbol ohňa.
Protestanti mohli aj mäso, katolíci sa postili
Milan Junior Zimnýkoval: Štedrá večera, to bol festival vôní Čítajte Tak, ako je rozmanitý slovenský folklór, bolo rozmanité aj štedrovečerné menu.
Odlišovalo sa však nielen podľa regiónu, ale aj podľa vierovyznania. Protestanti zvyčajne nedržali počas Štedrého dňa pôst, a tak aj na večeru mávali mäsité jedlá.
Katolíci sa však postili celý deň a pôstna bola aj ich štedrá večera.
Pozostávala z množstva chodov, niekde ich bolo sedem, ako dní v týždni, inde 12, ako mesiacov v roku, čo malo zabezpečiť hojnosť aj počas celého nasledujúceho roka.
Mäsité pokrmy by ste na ich stoloch ale nenašli.
Kaše, pirohy aj prívarky
Vo väčšine slovenských rodín sa už stáročia začína večera rovnako – oblátkami, medom a cesnakom. Kým sa vo vianočnom menu neobjavili oblátky, jedávali ľudia posúchy s medom alebo kúsok chleba so soľou.
Tibor Vargapál: Med nevyberajte podľa farby Čítajte Med a cesnak sú dodnes symbolom zdravia.
Po nich nasleduje vianočná polievka. Niekde je to kapustnica, inde hubová mačanka, bežná bola aj polievka šošovicová, hrachová alebo rybacia.
Ďalším chodom boli kaše – prosná, cícerová, pšeničná, pohánková alebo z kukuričnej krupice, pripravované na slaný spôsob, prípadne na sladko s medom.
Bežnou súčasťou štedrovečerného menu boli prívarky, zväčša strukovinové. Konzumácia hrachu a šošovice mala totiž predznamenať bohatstvo.
V niektorých regiónoch východného Slovenska sa jedli počas štedrej večere aj pirohy na rôzny spôsob – tatarčené, zemiakové alebo sladké plnené s lekvárom.
A keďže aj ryba je kvôli svojej „chladnej krvi“ považovaná za pôstne jedlo, našla na miesto na bohatom vianočnom stole. Samozrejme, o vyprážaní v tom čase ešte gazdiné nechyrovali.
Aj sladkého bol dostatok
Sladkou bodkou za štedrou hostinou boli bobaľky či opekance, skrátka sladká pochúťka z kysnutého cesta s makom alebo tvarohom.
Okrem nich gazdiné na celé sviatky napiekli dostatok sladkých koláčov, ktoré plnili makom, orechmi alebo tvarohom, neskôr sa z mesta do dedín rozšírili aj štrúdle a vianočné štóly.
Symbolom vianočnej hojnosti je aj koláč štedrák, ktorý je naozaj bohatý na množstvo náplní.
V mnohých východoslovenských obciach si nevedeli a dodnes nevedia predstaviť Vianoce bez obradného koláča s názvom kračun.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
