Med a Vianoce sú priam neoddeliteľné súčasti. Dávame ho do koláčov a aj iných pokrmov, jeme ho s oblátkami , lebo symbolizuje zdravie.
Skúsený včelár Tibor Vargapál poradí, ako si vybrať ten najlepší.
Vianočné menu sľubuje zdravie, bohatstvo a prosperitu Čítajte Včelám a medu sa venuje celý život. Každý rok má do dvesto úľov. Ak chce vyrobiť rôzne druhy medu, včely musí pravidelne prevážať blízko k rastlinám, ktoré práve kvitnú.
Len takto sa dá dosiahnuť, že si môžeme vyberať z repkového, agátového, slnečnicového či medovicového medu, práve posledný menovaný je medzi zákazníkmi najvyhľadávanejší.
„Je to tmavý med a je najchutnejší. Ľudia ho majú veľmi radi, no je ho aj najmenej a dopyt je veľký, preto je aj najdrahší,“ vysvetľuje Tibor Vargapál.
Horúci nápoj medu nesvedčí
Najlacnejším medom je repkový, pretože polí s repkou je veľké množstvo.
„Chuťovo nie je veľmi zaujímavý, ale pre telo je rovnako vhodný ako ktorýkoľvek iný med. Odporúčam ho na osladenie čaju, ale lesný do čaju nedávajte, ten si vychutnajte len tak na lyžičke alebo si ho natrite na chlebík. Do čaju by ho bola škoda.“
Teória o tom, že med nepatrí do horúceho čaju je jednou z mála informácií, ktoré v súvislosti s medom máme a je pravdivá.
„Med obsahuje enzýmy, minerály a vitamíny. Na teplotu sú najháklivejšie enzýmy, začínajú sa ničiť už pri 45 stupňoch. Preto si medom oslaďte chladnejší čaj. Ak ho pijete kvôli chorobe, radšej si dajte najprv lyžičku medu a horúci čaj až po chvíli.“
Farba nerozhoduje o kvalite
O mede koluje aj množstvo mýtov. Jedným z nich je aj to, že čím je tmavší, tým je kvalitnejší.
Milan Junior Zimnýkoval: Štedrá večera, to bol festival vôní Čítajte „Farba nesvedčí o kvalite, vypovedá o tom, ktoré rastliny mali včely najbližšie. Každý je kvalitný rovnako. Medy by sa mali striedať, pretože každý má svojský pomer látok, ktoré robia organizmu dobre,“ objasňuje.
Najsvetlejší med je agátový, ktorý máva nádych dozelena. No stačí, že včely okrem agátu zbierali peľ aj inde a už môže byť sfarbený dožlta.
„V Maďarsku pripomína agátový med farbou vodu, je takmer číry. Je u nich na prvom mieste v obľúbenosti.“
Včelár tiež vysvetľuje, že agátový med je najľahší na trávenie, môžu ho aj malé deti, prípadne diabetici, pre ktorých je sladenie medom oveľa zdravšie ako sladenie umelými náhradami cukru.
„Samozrejme, svoju chorobu musia mať dobre skompenzovanú a poradiť sa s lekárom. Naopak, najťažší na trávenie je práve tak obľúbený tmavý med. Deti by ho nemali jesť vôbec.“
Kryštalizácia je v poriadku
Ďalším tvrdením, ktoré nie je založené na pravde je, že med, skryštalizol nie je kvalitný alebo dokonca pokazený.
„Kryštalizácia je prirodzená vlastnosť medu, tak ako voda, keď sa dá na mráz skryštalizuje. Horšie by bolo, keby sa tak nestalo, to by už potom nebola čistá voda.“
Keď teda med nekryštalizoval, znamená to, že sú v ňom sirupy alebo bol prehriaty, čím sa ale znehodnotili jeho cenné látky. Kryštalizácia rôznych druhov medu prebieha v rôznom čase.
„Je to dané pomerom dvoch hlavných cukrov v mede, glukózy a fruktózy. Čím viac glukózy, tým med rýchlejšie kryštalizuje. Napríklad v repkovom mede jej je veľmi veľa, a tak sa stáva, že je do dvoch týždňov úplne tuhý. Agátový, ak v ňom nie sú iné zložky, vydrží tekutý aj dva roky.“
Kvalitu si za pár eur nekúpite
Tiež ste už v regáli prevracali fľašu s medom a sledovali, ako rýchlo bublina z dna vyjde hore, lebo ste počuli, že keď ide pomaly, kúpite si kvalitný med?
„Žiaľ, ani to nemá s kvalitou nič spoločné. Znamená to akurát to, že je redší. Včely z neho nestihli odpariť toľko vody ako je potrebné, ale inak je v absolútnom poriadku,“ vyvracia Tibor Vargapál ďalší mýtus.
Ako teda spoznáte kvalitný med? „Za 3,50 eura kvalitný med nekúpite,“ začína vysvetľovať.
Ak si myslíte, že kúpou medu v supermarkete nič nepokazíte, pretože musel prejsť kontrolami, nie je to celkom správna úvaha.
Včelár objasňuje, ako to s väčšinou medov v supermarketoch, ktoré lákajú cenou, je.
„Problém medov v supermarketoch je, že nevieme, odkiaľ presne je a čo v ňom vlastne je. Na rozbor ho nepošlete, keďže stojí tisíce eur.“
Čím lacnejší med, tým by ste mali byť obozretnejší. „Lacný med sa dováža z Číny, Venezuely, Ukrajiny. Obchodníci na neho potom môžu dať peknú maržu a je to pre nich výhodné. Problém je, že Čína, ale aj Ukrajina môže používať pri chove včiel antibiotiká. U nás je to zakázané. Keď ich dajú včelám, dostane sa to aj do medu. Necítite to, nevidíte, ale je to tam. Ja by som taký med do úst nezobral, to si dám radšej cukor. Predstavte si, že dennodenne celý rok jete antibiotiká, čo to s vaším organizmom urobí.“
Neznámy pôvod
Podľa Vargapála je problém aj to, že medy z iných krajín nie sú dostatočne označené.
„Keďže je voľný obchod, navozí sa kvantum medu, tu sa to prebalí a uvedie sa, že je to slovenský med. Keby na tom bolo, že je z Ukrajiny alebo z Číny, tak si myslím, že by to zákazníci ani nekúpili. Takto označený med sa ale zatiaľ neobjavil. Kamufluje sa to aj nálepkou, že pochádza z krajín mimo EÚ.“
Aj to je dôvodom, prečo stále stúpa počet ľudí alergických na med. „Čím vzdialenejšia krajina, tým vyššie riziko alergickej reakcie. My na rastliny, z ktorých tam včely zbierajú peľ, nie sme zvyknutí. Med by sa mal jesť z oblasti, kde žijeme.“
Med, ktorý nie je med
A čo med, ktorý si môžeme kúpiť od predajcu niekde pri ceste?
„Je tmavý a fľaška vás vyjde aj na dvanásť eur. Vy ho kúpite v dobrej viere, že si beriete najchutnejší medovicový med. V skutočnosti je to umelý med. Fruktózový sirup, ktorého kilo stojí päťdesiat centov sa zmieša so skaramelizovaným cukrom. Veterinárna správa zistila, že 90 percent medov predávaných takto popri cestách med v skutočnosti nie je.“
Kľúčom ku kvalitnému medu je mať svojho včelára, ktorému dôverujete a môžete si byť istí, že platíte za výborný med.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
