KOŠICE. Spevák Jaroslav Dvorský najradšej trávi posledné dni roka, vrátane Silvestra, doma.

„Možno som spohodlnel, možno aj preto, že už nemám dvadsať rokov, tak už nechodievam na nejaké silvestrovské večierky a aj teraz som odmietol pozvanie do Prahy. Doma si dám čo chcem, zajem, si kedy chcem, vypijem si čo chcem, ľahnem si kedy chcem, pozerám telku kedy chcem. Jednoducho si urobím taký program, ktorý vyhovuje môjmu momentálnemu pocitu. Určite k nám prídu aj v tomto roku kamaráti a o polnoci určite nebudem sám," hovorí sólista opery Štátneho divadla Košice.

Vymýšľali si silvestrovské texty

Zaujímavé spomienky má práve na silvestrovské oslavy, ktoré sa spájajú s divadlom.

„Silvester v divadle je určite iný ako, keď hráme bežné predstavenia. Už len tým, že sa hrá v inom čase. Ale to nie je až také podstatné. Ľudia prichádzajú inak naladení na predstavenie, očakávajú, že niečo urobíme inak ako vždy. Spomínam si, že sme pred rokom či dvoma hrali na Silvestra Čardášovú princeznú. Bol tu aj Filip Tůma, ktorého netreba dvakrát nahovárať na nejaké srandy a vymysleli sme tam také texty, že sme sa na tom obaja schuti smiali už na javisku. Diváci zistili, že sme sa zamotali a reagovali spontánnym potleskom a nakoniec sa k nám pridali aj ďalší aktéri na javisku. Jednoducho tie silvestrovské predstavenia, keďže sú to zvyčajne operety, sú krásnym priestorom pre robenie nejakých vtipov či pridávanie rôznych textových aktuálnych vsuviek. A ľuďom sa to páči a zabávajú sa," myslí si jeden z dvojice najmladších bratov Dvorských.

Spievanie pod oknami

Okrem divadelných Silvestrov Jaroslav Dvorský rád spomína aj na sviatky vianočné. Najmä tie, ktoré trávili s rodinou v Hornej Vsi, rodnej obci otca.

„Spomínam si na jednu krásnu tradíciu. Na Štedrý deň, asi hodinu pred polnocou, sme sa všetci bratia, ja, moje dvojča Miroslav, Pavol a keď bol na Slovensku, tak aj Peter, vybrali cez zasneženú dedinu k miestnej fare. Tam nás už pri pootvorenom alebo otvorenom okne, zababušený v kožuchu, čakal pán farár a my sme mu spievali Tichú noc. Bolo to dlhé roky akýmsi pravidlom, takže keď sme jedny Vianoce neprišli, prišiel pán farár ku nám a pýtal sa, čo sa stalo. A my sme boli práve vtedy chorí," spomína Jaroslav Dvorský.

Ten má jasno aj v tom, čo je najdôležitejším vianočným darčekom.

„Každý dostaneme nejaký drobný darček, verím, že naozaj každý. Ale prajem si hlavne zdravie, aby som si mohol zarobiť peniaze a mať pohodu. Na splnenie toho, čo chcem. A samozrejme si prajem aj dobrú náladu medzi ľuďmi, aby sme sa stále mohli stretávať. A želám si samozrejme aj lásku. Lebo Boh je láska a aj tú reprezentuje malý Ježiško," pridáva spevák svoje vyznanie.

Predsavzatia si nedáva

Aj Jaroslav Dvorský zvykne na konci roka bilancovať, hoci nie priamo na Silvestra či Nový rok.

„Skôr už v týchto dňoch, keď sa koniec roka blíži. Bilancujem, čo bolo dobré a čo bolo zlé, čo som mal urobiť a čo som nemusel. Ale postupne s vekom si uvedomujem, že sú veci dôležité a veci nepodstatné. A keď neurobím niečo dôležité, tak ma to zvykne trápiť, neviem to zo seba zotrieť. A na druhej strane, tie veci, ktoré som urobil ma tešia a dávajú mi nádej do budúcnosti, že môže byť aj lepšie. Síce bilancujem, ale predsavzatia si nedávam. Dôležité je, aby sme boli zdraví, lebo potom človek môže pracovať, môže si dávať ciele a napĺňať ich," dodáva Jaroslav Dvorský.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári