Okrem množstva jaskýň a priepastí, niektorých aj sprístupnených, je najväčšou atrakciou Slovenského krasu známa Zádielska tiesňava.
Tiesňava sa tiahne od obce Zádiel smerom na sever, neskôr sa stáča na severozápad.
Podľa mnohých odborníkov, ale aj laikov, je vôbec najkrajšou krasovou tiesňavou na Slovensku.
Vymodeloval ju Blatný potok, pritekajúci z Volovských vrchov, ktoré so Slovenským krasom susedí zo severu a jeho výtvor skutočne stojí za to.
Divoká tiesňava
Zádielska dolina oddeľuje od seba dve krasové planiny - na západe planinu Horný Vrch a na východe Zádielsku planinu.
Pre jej dno je charakteristická úzkosť a nevyrovaný spád, preto nie je správny často používaný názov kaňon (ten má z odborného hľadiska zarovnané dno vyplnené sedimentmi).
Dĺžka tiesňavy je približne 3 kilometre, hĺbka miestami dosahuje až 300 metrov, návštevníka upútajú bizarné skalné tvary útesov.
Najkrajším útvarom je Cukrová homoľa, skalná veža, ktorá stojí v strede doliny a jej výška sa uvádza až na 105 metrov.
Je to zvyšok okraja planiny, ktorý potok obišiel a preto sa zachoval dodnes.
Rastlinná inverzia
Ako vo všetkých podobných tiesňavách, aj tu funguje klimatická a následne aj vegetačná inverzia.
Vďaka uzavretému tvaru tiesňavy klesá studený, ťažší vzduch na jej dno, kde sa drží a preto tam rastú vysokohorské, chladnomilné druhy, naopak, vo vyšších polohách, na skalných stenách a útesoch, sa vyskytujú teplomilné rastliny.
Prelínajú sa tu karpatské a panónske druhy flóry, ale aj milovníci fauny tu nájdu niekoľko pozoruhodných druhov.
Vzácne sú viaceré neprístupné jaskynné útvary (Erňa, Ohnište, Kráľovská jaskyňa, Kostrová jaskyňa), ako aj povrchové formy krasu.
Už od roku 1954 je územie Zádielskej tiesňavy chránené zákonom, v súčasnosti je tu na rozlohe 215 hektárov vyhlásená Národná prírodná rezervácia, ktorá spadá do Národného parku Slovenský kras.
Lákadlom Zádielskej planiny aj jej izolovaný juhovýchodný výbežok so zrúcaninami stredovekého Turnianskeho hradu.
Tip na výlet: Zádielska tiesňava a Turniansky hrad
Začiatok trasy je na železničnej stanici v Turni nad Bodvou (190 m). Tu sa začína modrá značka, ktorá vedie po ceste pozdĺž železnice, neskôr bočí doprava a uličkami Turne prichádza až k hlavnej ceste Košice - Rožňava.
Tu prechádza podchodom, za ním doľava (spolu so žltou) a o pár desiatok metrov doprava nahor, do úvozu medzi záhradkami.
Chodník stúpa, postupne sa stáča doľava a traverzom po hradnej stráni vychádza až do sedielka pod Turnianskym hradom (296 m, 45 min.).
Tu bočí doprava neznačená cesta na hrad, vrelo odporúčame nielen kvôli samotným zaujímavým zrúcaninám, ale aj pre skvelý výhľady na okolie, ktoré sa ponúkajú z jeho areálu.
Treba vedieť, že Turniansky hradný vrch je rezerváciou s výskytom svetového endemitu - rastliny rumenice turnianskej (onosma tornensis), ktorá sa vyskytuje výlučne v areáli vrchu a jeho blízkom okolí.
Z hradu k tiesňave
Výstup na hrad, prehliadka a zostup vám zaberú dobrú polhodinku (1:15 h).
Zo sedielka pokračujeme po modrej hranou planiny (žltá bočí doprava dolu, do obce Háj).
Chodník stúpa kroviskami po škrapovom povrchu až k vysokému vedeniu, za ním vchádza do lesa a vychádza až na hranu Zádielskej planiny, do otvoreného, takmer parkového prostredia.
Prichádza k smerovníku s odbočkou náučného chodníka (553 m, 1:50 h) a pokračuje až k ústiu priepasti Pod Hájskou vyhliadkou s panelom náučného chodníka.
Tu odporúčame opustiť značku a podísť po chodníčku pár desiatok metrov doľava, na Hájsku vyhliadku na hrane Zádielskej tiesňavy.
Otvárajú sa tu úchvatné hĺbkové i diaľkové pohľady, výškový rozdiel medzi dnom tiesňavy a hranou planiny je okolo 250 metrov.
Je možné vrátiť sa späť na značku, odporúčame však ísť (najmä v zime, keď nie sú na stromoch listy) cestičkou okrajom hrany planiny, ktorá ponúka úžasné scenérie.
Chodník takto prichádza až k vyhliadke na začiatku Krkavčích skál (2:30 h) s pohľadom na náprotivný pilier Kozieho chrbta a najznámejší skalný útvar Zádielu, vežu Cukrová homoľa.
Sem prichádza aj značka, pokračujeme teda už po nej lesom, občas otvorenejším terénom. Chodník napokon vychádza do otvorenej stráne a stúpa k budovám salaša.
Míňa ich, stáča sa doľava a prichádza až k významnej križovatke Na Skale (645 m, 3 h). Odtiaľ vedie doľava tvarová odbočka na ďalšiu skvelú vyhliadku do tiesňavy.
Na dno tiesňavy
Spolu so zelenou značkou začíname klesať lesnou cestou najskôr v serpentíne a potom pomerne prudko, traverzom až na dno Zádielskej doliny k smerovníku (470 m, 3:20). Sú tu aj chaty, ktoré ponúkajú v sezóne a počas víkendov občerstevnie, prípadne aj ubytovanie.
My však pokračujeme nadol tiesňavou po červenej značke. Tá vedie krásnym krasovým územím, popri Zádielskom potoku.
Pevná cesta pomerne prudko klesá, je však dosť času prezrieť si okolité bizarné tvary.
Napokon prichádza značka až do zúženého miesta medzi Cukrovou homoľou a Kozím chrbtom.
Samozrejme, že táto oblasť je vyhľadávaná lezcami, vyrástli ich tu celé generácie. Sprievodca s podrobnejšou mapkou tiesňavy je na http://www.jamesak.sk/sprievodca/sprskalk.htm.
Pokračujeme tiesňavou nadol, popod ďalšie pekné útvary až k ústiu a parkovisku. Zároveň sa tu začína obec Zádiel (267 m, 4:15 h).
Odtiaľ je už možné autobusové spojenie, lepšie je však zísť dolu dedinou, popod hlavnú cestu až do obce Dvorníky, na železničnú zastávku Dvorníky-Zádiel (214 m, 4.45 h), kde je aj cieľ trasy.
Táto túra ponúka na relatívne malom území nezvyčajné množstvo a kvalitu zážitkov.
Nie je fyzicky náročná, iba je potrebné byť opatrný pri pohybe na skalných hranách planiny.
Rovnako je potrebné si uvedomiť, že skoro celá trasa vedie prísne chráneným, vzácnym územím.



Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári