Korzár logo Korzár Košice
Sobota, 23. jún, 2018 | Meniny má Sidónia
Nájdete nás na webe

Deti uja Bonifáca vydali knihu spomienok

Rozdával im svoje srdce a pripravil im nezabudnuteľné chvíle.

Krst knihy.(Zdroj: A. L.)

KOŠICE. „Za siedmimi horami, za siedmimi moriami, kde sa voda sype a piesok sa leje, existuje mesto Košice...“

Týmito slovami sa začína kniha Spomienky na uja Bonifáca, v závere roka pokrstená bublifukom.

Je venovaná hercovi košického Štátneho divadla Jozefovi Hodorovskému, ktorý popri doskách divadla mal ešte jeden svet. Svet uja Bonifáca.

Článok pokračuje pod video reklamou

Podujal sa na neľahkú úlohu

Bol slnečný deň 31. júla 1960. Nedeľa dopoludnia, čas, kedy Košičania pekne vyobliekaní chodili na prechádzky.

Aj mamka a ja sme sa vybrali do Petrovovho sadu v Košiciach, dnes je to Mestský park. Zrazu sa okolo nás prehnal na starom bicykli smiešny človek.

Vo farebnom kockovanom kabáte, vzorovaných nohaviciach, s červenou guľkou namiesto nosa. Na hlave lysinka a zopár vlasov.

„Asi sa niečo nakrúca, nejaký film,“ nahlas uvažovala mamka. Šašo medzitým došiel k hudobnému pavilónu, začal kývať rukami a čosi vykrikovať.

Prišli sme bližšie, aby sme počuli, čo chce povedať. Podobne to urobili aj ďalšie rodiny, takže pavilónik bol čoskoro obliehaný z každej strany.

Dozvedeli sme sa, že je to Bonifác, inak herec košického Štátneho divadla a podujal sa vymyslieť zábavný program plný súťaží i vystúpení detí, čo chcú iným ukázať ako vedia spievať, recitovať, kresliť.

Svet detí a pre deti

O týždeň sa išlo do parku znovu. Už na nás od desiatej predpoludním čakal. Rovnako dobre naladený, úsmev od ucha k uchu. Náš nový dospelý kamarát.

Odvtedy sme do parku chodili každú nedeľu. Stále som sa hlásila recitovať, spievať, súťažiť.

Asi som mu padla do oka, páčilo sa mu, že som do všetkého hŕŕŕ, nemám trému, a tak koncom septembra mamku poprosil, či mu nemôžem v programoch pomáhať.

Ujo Bonifác ma v civilnom oblečení čakal v sále niekdajšieho hotela Slovan. Boli tam už tri ďalšie deti – Julka Indichová, Vojto Hudák a Dušan Schmidt.

Pár pokynov, zopár rád, potom sa rýchlo obliekol, nalíčil na šaša a išlo sa. Nemali sme žiadnu prípravu, žiadne skúšky, museli sme sa predviesť hneď naživo pred malými divákmi a ich rodičmi, ktorí už prichádzali.

Postupne k nám pribúdali ďalšie deti. Súbor sa rozrástol, začali sme hrať aj krátke rozprávky. Vymýšľal a písal ich ujo sám. Každá z nich sa snažila deti zabaviť, ale aj poučiť.

Kytičky pre maše mamičky

„Mal som s deťmi a našimi rozprávkami uviť kyticu k sviatku mám. Program sa volal Kytička pre naše mamičky a vysielal sa 4. marca 1962 naživo. Žiadny plejbek, žiadny záznam,“ pyšne vtedy pre noviny uviedol ujo Bonifác, ktorý išiel doslova s kožou na trh.

Nemohol vedieť, či to my, deti, pred kamerami zvládneme, či mu neurobíme hanbu. Neurobili sme. Kamery sme si nevšímali, pre nás to bolo ako bežné nedeľné vystúpenie. „Ste profící,“ chválil nás šťastný ujo po skončení.

Ešte pred nakrúcaním Kytičky pre naše mamičky sa ujovi podarilo zohnať súrodencov Paľa, Petra, Ernesta a Lacka Bergerovcov, ktorí si pribrali gitaristu Cyrila Čorňáka.

Tak vznikol detský orchester Bim-Bam-Bom, ktorý nás potom dlhé roky každú nedeľu sprevádzal. Občas s nimi spievala ich sestra Zuzka.

Našli aj pesničku

„Nedostatok pesničiek pre deti, na vystúpeniach spievali len také dospelácke, ma podnietil, aby som im ich dal. Opäť s 'mojimi' deťmi, ale už som poprosil o pomoc a spoluprácu aj ďalších textárov a skladateľov, aby sme im ich spoločne vytvorili.

Relácia Našli sme pesničku sa 1. júla 1962 vysielala naživo. Najmä psík Bobík v podaní Vierky Ryškovej sa „rozletel“ do sveta.

Práve táto ujova pesničková relácia položila základy neskoršej Zlatej brány, ktorá sa začala vysielať v roku 1970.

Prekročili hranice mesta

Možno i vďaka účinkovaniu v televízii chýr o ujovi Bonifácovi preletel hranice Košíc. Začali sme sa volať Divadielko ABCD a aj ujo zmenil „imidž“.

Už nebol šašom, stal sa záhradníkom. Často sme dostávali pozvania na účinkovanie v iných mestách.

Vďaka tomu ujovi začalo chodiť nespočetné množstvo listov od detských divákov z rôznych kútov.

Na niektorých bola dokonca len neúplná adresa Ujo Bonifác, Košice a predsa sa k adresátovi dostali.

Je neuveriteľné, že sa snažil na každý list odpovedať a plniť priania detí, ktoré od neho pýtali obrázky, kresby, drobné suveníry napríklad servítky s jeho podobizňou, či len pridali pozdrav a pochválili sa, ako sa v škole učia.

Zdôverovali sa mu tiež so svojimi túžbami, radosťami i starosťami.

Bol schopný urobiť čokoľvek

Ujo Bonifác hovorieval, že deti, ktoré boli okolo neho, boli drahokamy, ktoré on len brúsil.

A vraj stačí zmiešať sto gramov disciplíny, sto gramov úsmevu a sto gramov pravdy, a to používať každý deň. Bez fráz a obežníkov. Potom budú tie dni krásne.

Tešilo ho, že kamarátov – detských divákov – sme mali po celom východe Slovenska.

Keby sa dalo, bol by s nimi stále a bol pre ne schopný urobiť čokoľvek. Aj letieť v helikoptére...

„V amfiteátri sedelo 15-tisíc detí. A ja mám priletieť na vrtuľníku. Formality, povolenie až z Prahy a zastávka s čudnými pocitmi v pobočke Štátnej poisťovne – životná poistka pre prípad havárie... Ale človek na všetko zabudol, keď som videl z lietadla more hlavičiek a kývajúce detské rúčky. Pristáli sme na kopci oproti amfiteátru a odtiaľ som bežal na pódium. Síce s trochu roztrasenými nohami, ale povzbudzovaný mohutným potleskom a radostnými výkrikmi detí som utekal ako som vládal, aby sa program Dovidenia, škola, mohol začať,“ spomínal si na jednu z mnohých úžasných situácií.

Srdce ho zradilo

V roku 1978, teda desať rokov po tom, čo ujo Bonifác prestal v Košiciach účinkovať, sme mali v Dome umenia stretnutie.

Bolo fantastické. Aj sme si poplakali, aj sme sa vyobjímali.

Nikto netušil, čo sa nad ránom udeje. Ujo skončil v nemocnici. Infarkt. Srdce človeka sa dokáže rozľútostiť nielen zo zlosti, ale aj z radosti a vzrušenia.

Odvtedy mal viackrát zdravotné problémy. I keď sa po poslednom pobyte v nemocnici musel znovu učiť písať i chodiť, nevzdával sa.

Až do 25. marca 2005, kedy svoju úlohu v Divadle Život dohral.

Našli sa

Tak prišiel 24. máj 2017, keď sa nám podarilo znovu sa stretnúť. Nie všetci, ale skupinka tých, ktorí sme s ujom Bonifácom začínali.

Hoci dnes máme šesťdesiat i viac rokov, stále si hovoríme ujove deti. Niektorí žijeme stále v Košiciach, ďalší sú vo svete, no vypátrali sme aj ich. V Česku, v Nemecku, Veľkej Británii či v USA a aj ich slová sme dali do knihy spomienok.

Úžasné je, že deti pozbierali aj veľa fotografií, ktoré ani po toľkých rokoch a niekoľkých sťahovaniach nevyhodili. Zozbierali sme ich toľko, že všetky sme ani nemohli dať do knihy.

V decembri 2017 sme sa stretli opäť. Prišli aj dve z ujových dcér.

Najstaršia Kristínka a najmladšia Dagmar, ktorá v knihe tiež spomína. S ockom začala účinkovať, keď nemala ešte ani štyri roky.

Spoločne sme bublifukom „pokrstili“ knihu Spomienky na uja Bonifáca. Je poďakovaním človeku, ktorý svoje srdce rozdával deťom a pripravil im nezabudnuteľné detstvo.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 26 211
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 12 636
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 9 038
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 555
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 362
  6. Kreditná karta – áno alebo nie 5 785
  7. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 5 680
  8. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 654
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 996
  10. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou 3 305

Neprehliadnite tiež

Ľudia z BMW si prezreli budúci priemyselný park?

Nad poliami poletovali vrtuľníky. Zrejme si obhliadli možné miesto ich budúceho závodu aj zhora.

Na Lomnickom štíte boli štyri stupne pod nulou

Na Zbojníckej chate si postavili snehuliaka.

Hroncova je už jednosmerná, policajti rozdávajú pokuty

Podľa mesta a mestskej časti je cieľom najmä zvýšiť bezpečnosť pred školou.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Trúbia na ňu, brzdia, pokrikujú. Najstaršia slovenská kamionistka je úkaz

Kamiónom precestovala takmer celú Európu a stal sa jej domovom.

DOMOV

Šéf UNB: Medirex v univerzitnej nemocnici skončí

Chce, aby zdravotníci boli konfrontovaní s pohľadom iných na ich prácu.

DOMOV

Na Slovensku sú desiatky kryptofariem, ťažil aj Glváč

Hoci ministerstvo financií vydalo usmernenie, podnikateľom to nestačí.


Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop