Napísali pred sto rokmi...

Chloroformoví banditi na linke Budapešť – Košice

V piatok večer počas obhliadky spacieho vozňa vlaku smerujúceho z Budapešti do Košíc zistil revízor Juraj Jokkow, že úložný priestor pre bielizeň je vylámaný a chýba z neho 40 kusov plachiet.

Dvere vozňa boli otvorené a na schodoch ležala peňaženka. V nej okrem vodičského oprávnenia právnika dr. Imricha Kovácsa nebolo nič.

Majiteľa peňaženky našli v prvom kupé v hlbokom spánku a len po vytrvalom trasení sa ho podarilo prebudiť.

Poškodený prišiel o hotovosť 22 500 korún a o príručnú batožinu.

Okradnutý právnik má podozrenie, že ho uspali chloroformom.

(Felsőmagyarország, 23. január 1918)

Vilový lupič z Čermeľa dopadnutý

V Košiciach sa v poslednom období nápadne rozmnožili vlámačky do víl. Včera sme prišli so správou, že do Joóbovej a tzv. Seifertovej čermeľskej vily sa vlámal neznámy páchateľ a odniesol si odtiaľ viacero hnuteľností.

Dnes prinášame podobnú zvesť. Tentoraz sa obeťou vlámania stala čermeľská vila Alberta Laszgallnera. Vyšetrovanie zistilo, že páchateľ vliezol do domu cez otvorené okno a odcudzil tmavosivý zimný kabát a ďalšie ošatenie.

Polícia podľa nájdených stôp na mieste činu, upodozrieva 24 ročného hluchonemého rodáka z Marhane, Jána Danicsáka. Danicsákovi sa totiž pred týždňom podarilo upláchnuť z väzenia, kde sedel za nedávnu vlámačku do Seifertovej vily.

(Felsőmagyarország, 23. január 1918)

Košické vily v Čermeľskom údolí. (zdroj: zbierka pohľadníc)

Rekvirácie v Abovsko-Turnianskej župe

Tak ako v ostatných župách, aj v Abovsko-Turnianskej župe sa začali vládne rekvirácie obilnín. Podžupan Endre Puky v záujme dosiahnutia dobrých rekviračných výsledkov sa obrátil na obecenstvo župy nasledovným vyhlásením: Obilie pre vojakov!

Zažívame snáď posledný rok, možno posledný mesiac tejto vojny. Už sa blíži deň mieru, deň, za ktorý náš národ majestátnou obetou prelieval toľkú krv.

Kým sa ale rozžiaria lúče mieru, naše vojská musíme zaopatriť stravou, pretože nemožno dopustiť, aby vydobyté triumfy vyšli navnivoč.

Vláda na základe dôsledných prepočtov prerozdelila medzi jednotlivými obcami a mestami dodávky obilia nevyhnutné k zásobovaniu armády. Od žúp zároveň žiada, aby stanovené množstvá neodkladne a urýchlene dodali.

Endre Puky, podžupan Abovsko-Turnianskej župy v rokoch 1906-1918. (zdroj: knižný fond VKJB)

Prvotný údaj o výške rekviračnej kvóty obilia pre Abovsko-Turniansku župu mi bol prvý raz predostretý nepresne a to v množstve zodpovedajúcom nižším hodnotám, než aký bol v skutočnosti. Preto som pre jednotlivé okresy vytýčil tieto nízke čísla.

Z tohto dôvodu požadovali hlavní slúžni od jednotlivých obcí oveľa menšie množstvá obilnín, než aké mali dodať.

Predstavenstvá slúžnovských okresov i obcí žili v dobromyseľnom presvedčení, že ak úradmi požadované kvóty splnia, ďalšie rekvirácie ich už obídu.

Vyslovujem plné uznanie našim občanom za ich obetavosť, že za tak krátky čas dokázali nižšie stanovený obilný kontingent dodať potrebám našich vojakov. A práve v tejto obetavosti vidím dôkaz toho, že náš ľud pochopil význam slov mimoriadnych časov a dobrovoľne ponúkne ešte viac obilia, ktorú je naša župa povinná bezpodmienečne dodať vlasti.

Informoval som preto slúžnych a prostredníctvom nich aj predstavenstvá obcí o dodaní zvyšku obilia. Obraciam sa preto s plnou dôverou k drahým občanom župy, aby napriek všetkému strádaniu odovzdali každé jedno zrnko pre vojakov bojujúcich za nás.

Nech tak učiní každý dobrovoľne vo vlastnom záujme, pretože ak sa tak nestane, potrebné obilie bude zrekvirované neoblomnou prísnosťou vyslanými splnomocnencami a vojskom.

Nech ukáže ľud Abovsko-Turnianskej župy žiarivý príklad akejkoľvek obety pre lásku k vlasti.

Košice, 17. január 1918 Dr. Endre Puky, podžupan.

(Felsőmagyarország, 22. január 1918)

Zachráňme historické kľučky a kovania

V Košiciach sídliaci Hornouhorský zväz pre cudzinecký ruch požiadal náš denník o nasledujúce oznámenie:

Potom, ako naše obecenstvo dodalo armáde takmer všetok svoj kov, vyzerá to tak, že na rad prídu aj kovové kľučky.

Je nanajvýš žiaduce, aby sa tu u nás, kde je mnoho takých starých kľučiek, držadiel, klopadiel, bránových ozdôb a iných kovaní, ktorých ujma by znamenala veľkú stratu pre našu priemyselnú minulosť i vonkajší ráz starých domov, neodkladne uskutočnili opatrenia pre ich záchranu.

Vec túto dávame do pozornosti úradom a všetkým, ktorí tomu rozumejú, že i v takýchto, na prvý pohľad bezvýznamných maličkostiach, vykonávame cennú a významnú službu k ochrane pamiatok.

Rozhodnutím uhorského kráľovského ministerstva vojny č. 277724-20/b. z roku 1917, sa môže každý, kto vlastní historicky i umelecky hodnotné dverné kovania, obrátiť žiadosťou na župu či mešťanostu príslušného mesta o ich ponechanie.

K žiadosti je nutné priložiť presný opis predmetu, či už v podobe podrobného nákresu alebo fotografie.

Konečným termínom odovzdania žiadostí je 31. január 1918.

Hornouhorský zväz pre cudzinecký ruch vyzýva obecenstvo, aby žilo so svojimi zákonnými možnosťami a uchovalo tieto starožitnosti pre budúce pokolenia.

(Felsőmagyarország, 26. január 1918)