Posledná opona spadne už najbližšiu sobotu večer za predstavením, ktoré sa nezmazateľne zapísalo do histórie Štátneho divadla Košice.
Derniéru bude mať inscenácia slávnej Verdiho opery La Traviata, ktorá sa hrala vyše dvadsať rokov a jej tóny za ten čas zneli v divadle viac ako stokrát.
Odchádzajúca La Traviata je z viacerých hľadísk výnimočným predstavením.
Jednak sa stala najdlhšie hranou opernou inscenáciou v histórii košického divadla, ale predovšetkým preto, že pri jej zrode stála jedna celá rodina – režisérka Božena Hanáková, jej manžel, scénograf Ján Hanák a ich dcéra, kostýmová výtvarníčka Danica Hanáková.
Neboli v pláne
Hanákových „dieťa“ sa rozhodne nerodilo ľahko.
La Traviata totiž nebola v roku 1997 v dramaturgickom pláne divadla a tým pádom na ňu neboli vyčlenené žiadne finančné prostriedky.
„S myšlienkou na La Traviatu prišla mamka. Podarilo sa jej po vysvetlení výtvarného a režijného zámeru presvedčiť vtedajšieho riaditeľa Štefana Fejka a napokon určitú čiastku peňazí vydelil,“ zaspomínala si na jeseň roku 1997 Danica Hanáková.
Hoci bol rozpočet minimálny, Hanákovci boli šťastní, že sa môžu do inscenácie pustiť.
„Vedeli sme, čo chceme a že v žiadnom prípade nám nikto nepridá ani korunu. To sme museli brať do úvahy pri každom kuse nábytku, pri každej tapete a samozrejme aj pri kostýmoch. Veď počet spevákov sa nedá zredukovať len preto, že je málo peňazí. A tak sme sa museli popasovať nielen so sólistickými kostýmami a s ich kompletnými prevlekmi, ale aj s odevmi pre všetkých členov zboru. A balet či štafáž? S tým sme sa hneď rozlúčili,“ opisovala prípravy inscenácie Danica Hanáková pred jej stou reprízou.
Nevysvetliteľná atmosféra
Danica Hanáková si dodnes nevie vysvetliť atmosféru, v akej sa La Traviata rodila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
