Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 22. júl, 2018 | Meniny má Magdaléna
Nájdete nás na webe
ROZHOVOR

Historik: Košice neboli maďarské mesto, to je mýtus

Vojtech Kárpáty hovorí o živote v Košiciach v rokoch 1918 - 1945.

Ríšsky regent admirál Miklós Horthy vstupuje 11. novembra 1938 do obsadených Košíc, ktoré sa na ďalších šesť rokov stali súčasťou Maďarska.(Zdroj: archív Vojtech Kárpáty)

Už mesiac máme rok 2018. Možno sa história zopakuje a aj on prinesie významnú udalosť. Viacero rokov končiacich sa osmičkou sa totiž do dejín zapísalo významne Roky 1918, 1938, 1948 a 1968 ovplyvnili aj Košice a jeho obyvateľov. O tom, ako sa nám žilo v čase prvej Československej republiky a v čase, keď sme boli súčasťou Maďarského kráľovstva porozprával historik Východoslovenského múzea VOJTECH KÁRPÁTY.

Čo znamenal pre Košice rok 1918?

– Košice boli začlenené do Československej republiky de facto až 29. decembra 1918, keď mesto obsadil 30. peší pluk Aloisa Jiráska. Pre mesto Košice bolo dvadsať rokov v prvej Československej republike obdobím všestranného rozvoja a rozmachu. Košice sa premenili z ospalého garnizónneho mestečka na reálnu politickú, hospodársku a kultúrnu metropolu východného Slovenska. Medzivojnové obdobie bolo v našom meste érou architektonického prerodu. Do dnešných dní sú viditeľné pamiatky nových funkcionalistických stavieb verejného i súkromného charakteru. Medzi takéto stavby patria budovy pošty, rozhlasu či policajného riaditeľstva na Moyzesovej ulici. Roky 1918 – 1938 boli obdobím novej a dovtedy nevídanej politickej slobody, čo sa prejavilo nielen v rozmanitosti politických strán a hnutí, ktorých miestne a regionálne organizačné štruktúry pôsobili v Košiciach, ale aj v pestrosti spolkového života. V meste vychádzalo 33 časopisov, z ktorých bolo 26 periodických a 7 neperiodických. Košický spolkový život bol mimoriadne rôznorodý a na území mesta bolo na konci tohto obdobia (1937) registrovaných až 312 spolkov a združení s riadne schválenými stanovami.

Článok pokračuje pod video reklamou

Zvýšil sa aj počet obyvateľov?

– Začiatkom dvadsiatych rokov sa naplno prejavila fluktuácia obyvateľstva, ktorá priamo súvisela s novým politickým usporiadaním štátu a novou spoločenskou situáciou. Húfne z Košíc odchádzali maďarskí štátni úradníci a zamestnanci (železničiari, policajti a predovšetkým učitelia), ktorí odmietli podpísať sľub vernosti Československej republike. Na ich miesta prichádzajú v tomto období úradníci a zamestnanci z Čiech, ktorí často dostávajú vysoké funkcie, ktoré by v Čechách dostávali iba s ťažkosťami a po klasickom „odkrútení si“ služobných rokov. Práve to sa stalo jedným z problémov 1. ČSR v 30. rokoch, keď už bol dostatočný počet vzdelaných Slovákov na tieto miesta, no pre obsadenie českými úradníkmi a zamestnancami sa nemohli zamestnať vo svojom rodnom kraji a na Slovensku všeobecne. Bolo tu však aj niekoľko uvedomelých Slovákov na vyšších postoch. Za všetkých spomeniem aspoň košického župana Dr. Jána Rumanna (1922 – 1925), ktorého pôsobenie v Košiciach malo mimoriadny význam. Okrem toho, že bol jedným z tvorcom novej československej štátnej správy v meste a v regióne, zaslúžil sa aj o to, že do štátnych služieb presadil a zamestnal množstvo šikovných mladých Slovákov. Počet obyvateľov mal za 20 medzivojnových rokov neustále narastajúcu tendenciu, a tak v predposlednom roku 1. ČSR mali Košice už takmer 80 tisíc obyvateľov.

Zlepšila sa ekonomika?

– Zlepšilo sa zásobovanie obyvateľstva po všetkých stránkach, a to nielen základnými komoditami, či ako sa vtedy vravelo „potravnými článkami“. V polovici dvadsiatych rokov už bolo viditeľné hospodárske a ekonomické povznesenie najširších vrstiev obyvateľstva. Prvá republika zaistila akýsi základný štandard dostupnosti tovarov a služieb. V Košiciach si postupne otvárajú svoje pobočky banky a obchodné domy s celoslovenskou či celorepublikovou pôsobnosťou. No musíme priznať, že aj vtedy boli ešte viaceré ťažkosti so zamestnanosťou či vysťahovalectvom, predovšetkým na konci dvadsiatych či začiatkom tridsiatych rokov. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že obdobie 1. ČSR bolo pre mesto a región obdobím aj hospodárskeho rozvoja, čo sa napríklad nedalo povedať o susednom Maďarsku, kde bola chudoba a pokračujúce ochudobňovanie predovšetkým vidieckeho obyvateľstva markantná a priamo viditeľná. A tak keď v novembri 1938 boli Košice na základe Viedenskej arbitráže pričlenené k Maďarsku, prvou vecou, ktorú urobili prichádzajúci noví maďarskí úradníci, vojaci a policajti, bolo vykúpenie všetkých zásob obchodov so spotrebným tovarom a potravinami prakticky za niekoľko dní. Záujem nových mocipánov sa sústredil na obuv, šatstvo, ale aj lukratívnejšie potravinárske komodity, ktoré sa stali pre Košičanov na ďalších šesť rokov v horthyovskom Maďarsku trvalo nedostatkovými.

Ako to bolo s inými národnosťami, predtým boli Košice skôr maďarské, ako si na nový štát zvykali obyvatelia?

– To je mýtus. Košice neboli maďarským mestom, boli mestom s viacerými národnosťami. V meste žili okrem Maďarov aj Slováci, Nemci, Židia atď... Aj keď nový československý štát a jeho riešenie národnostnej otázky iste nepredstavuje ani zďaleka ideál, bol aj pri svojich negatívach pre Slovákov iste pozitívnym pokrokom oproti národnostným pomerom spred roku 1918. V očiach Maďarov, ktorí sa ocitli v Československej republike, bol tento štát nenávideným nanúteným zlom, ktoré bolo hanlivo označované ako „české panstvo“ alebo „česká okupácia“. Košické obyvateľstvo maďarskej národnosti a zmýšľania považovalo ešte koncom roku 1918 Košice za prirodzenú integrálnu súčasť budúceho maďarského štátu, nech už v ňom bude zavedený akýkoľvek politický systém a režim. Otvorene ignorovalo vyhlásenie a vznik Československej republiky i udalosti v Turčianskom Sv. Martine, ktorými sa Slovensko prihlásilo k novej republike. Maďari na Slovensku to považovali iba za prechodný stav, nepočítajúc s tým, že by Košice mohli patriť aj do iného štátu ako do Maďarska.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C584P na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C584P na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 692
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 716
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 16 962
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 15 438
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 570
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 561
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 525
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 490
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 014
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 659

Neprehliadnite tiež

Tipy na dnes - pondelok 23. júla

Naše tipy na zaujímavé kultúrne podujatia a spoločenské akcie.

Tréner z akadémie West Hamu mal z Košíc dobré dojmy

Verí, že vzájomná spolupráca prinesie obom klubom úspech.

Zamestnanca knižnice odsúdili za sexuálne zneužívanie klientov

Jeden súd ho poslal za mreže, druhý ho potrestal iba podmienečne.

Vozili Masaryka či Dubčeka. V Košiciach sa predviedli vozňové veterány

Lákal najmä seniorský parný rušeň Zelený Anton.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Po hrade jazdili na trojkolkách, aj robili omše. Boli sme u posledného grófa Šternberka

Súkromný hrad patrí takmer osemsto rokov jednému rodu.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop