Už mesiac máme rok 2018. Možno sa história zopakuje a aj on prinesie významnú udalosť. Viacero rokov končiacich sa osmičkou sa totiž do dejín zapísalo významne Roky 1918, 1938, 1948 a 1968 ovplyvnili aj Košice a jeho obyvateľov. O tom, ako sa nám žilo v čase prvej Československej republiky a v čase, keď sme boli súčasťou Maďarského kráľovstva porozprával historik Východoslovenského múzea VOJTECH KÁRPÁTY.
Čo znamenal pre Košice rok 1918?
– Košice boli začlenené do Československej republiky de facto až 29. decembra 1918, keď mesto obsadil 30. peší pluk Aloisa Jiráska. Pre mesto Košice bolo dvadsať rokov v prvej Československej republike obdobím všestranného rozvoja a rozmachu. Košice sa premenili z ospalého garnizónneho mestečka na reálnu politickú, hospodársku a kultúrnu metropolu východného Slovenska. Medzivojnové obdobie bolo v našom meste érou architektonického prerodu. Do dnešných dní sú viditeľné pamiatky nových funkcionalistických stavieb verejného i súkromného charakteru. Medzi takéto stavby patria budovy pošty, rozhlasu či policajného riaditeľstva na Moyzesovej ulici. Roky 1918 – 1938 boli obdobím novej a dovtedy nevídanej politickej slobody, čo sa prejavilo nielen v rozmanitosti politických strán a hnutí, ktorých miestne a regionálne organizačné štruktúry pôsobili v Košiciach, ale aj v pestrosti spolkového života. V meste vychádzalo 33 časopisov, z ktorých bolo 26 periodických a 7 neperiodických. Košický spolkový život bol mimoriadne rôznorodý a na území mesta bolo na konci tohto obdobia (1937) registrovaných až 312 spolkov a združení s riadne schválenými stanovami.
Zvýšil sa aj počet obyvateľov?
– Začiatkom dvadsiatych rokov sa naplno prejavila fluktuácia obyvateľstva, ktorá priamo súvisela s novým politickým usporiadaním štátu a novou spoločenskou situáciou. Húfne z Košíc odchádzali maďarskí štátni úradníci a zamestnanci (železničiari, policajti a predovšetkým učitelia), ktorí odmietli podpísať sľub vernosti Československej republike. Na ich miesta prichádzajú v tomto období úradníci a zamestnanci z Čiech, ktorí často dostávajú vysoké funkcie, ktoré by v Čechách dostávali iba s ťažkosťami a po klasickom „odkrútení si“ služobných rokov. Práve to sa stalo jedným z problémov 1. ČSR v 30. rokoch, keď už bol dostatočný počet vzdelaných Slovákov na tieto miesta, no pre obsadenie českými úradníkmi a zamestnancami sa nemohli zamestnať vo svojom rodnom kraji a na Slovensku všeobecne. Bolo tu však aj niekoľko uvedomelých Slovákov na vyšších postoch. Za všetkých spomeniem aspoň košického župana Dr. Jána Rumanna (1922 – 1925), ktorého pôsobenie v Košiciach malo mimoriadny význam. Okrem toho, že bol jedným z tvorcom novej československej štátnej správy v meste a v regióne, zaslúžil sa aj o to, že do štátnych služieb presadil a zamestnal množstvo šikovných mladých Slovákov. Počet obyvateľov mal za 20 medzivojnových rokov neustále narastajúcu tendenciu, a tak v predposlednom roku 1. ČSR mali Košice už takmer 80 tisíc obyvateľov.
Zlepšila sa ekonomika?
– Zlepšilo sa zásobovanie obyvateľstva po všetkých stránkach, a to nielen základnými komoditami, či ako sa vtedy vravelo „potravnými článkami“. V polovici dvadsiatych rokov už bolo viditeľné hospodárske a ekonomické povznesenie najširších vrstiev obyvateľstva. Prvá republika zaistila akýsi základný štandard dostupnosti tovarov a služieb. V Košiciach si postupne otvárajú svoje pobočky banky a obchodné domy s celoslovenskou či celorepublikovou pôsobnosťou. No musíme priznať, že aj vtedy boli ešte viaceré ťažkosti so zamestnanosťou či vysťahovalectvom, predovšetkým na konci dvadsiatych či začiatkom tridsiatych rokov. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že obdobie 1. ČSR bolo pre mesto a región obdobím aj hospodárskeho rozvoja, čo sa napríklad nedalo povedať o susednom Maďarsku, kde bola chudoba a pokračujúce ochudobňovanie predovšetkým vidieckeho obyvateľstva markantná a priamo viditeľná. A tak keď v novembri 1938 boli Košice na základe Viedenskej arbitráže pričlenené k Maďarsku, prvou vecou, ktorú urobili prichádzajúci noví maďarskí úradníci, vojaci a policajti, bolo vykúpenie všetkých zásob obchodov so spotrebným tovarom a potravinami prakticky za niekoľko dní. Záujem nových mocipánov sa sústredil na obuv, šatstvo, ale aj lukratívnejšie potravinárske komodity, ktoré sa stali pre Košičanov na ďalších šesť rokov v horthyovskom Maďarsku trvalo nedostatkovými.
Ako to bolo s inými národnosťami, predtým boli Košice skôr maďarské, ako si na nový štát zvykali obyvatelia?
– To je mýtus. Košice neboli maďarským mestom, boli mestom s viacerými národnosťami. V meste žili okrem Maďarov aj Slováci, Nemci, Židia atď... Aj keď nový československý štát a jeho riešenie národnostnej otázky iste nepredstavuje ani zďaleka ideál, bol aj pri svojich negatívach pre Slovákov iste pozitívnym pokrokom oproti národnostným pomerom spred roku 1918. V očiach Maďarov, ktorí sa ocitli v Československej republike, bol tento štát nenávideným nanúteným zlom, ktoré bolo hanlivo označované ako „české panstvo“ alebo „česká okupácia“. Košické obyvateľstvo maďarskej národnosti a zmýšľania považovalo ešte koncom roku 1918 Košice za prirodzenú integrálnu súčasť budúceho maďarského štátu, nech už v ňom bude zavedený akýkoľvek politický systém a režim. Otvorene ignorovalo vyhlásenie a vznik Československej republiky i udalosti v Turčianskom Sv. Martine, ktorými sa Slovensko prihlásilo k novej republike. Maďari na Slovensku to považovali iba za prechodný stav, nepočítajúc s tým, že by Košice mohli patriť aj do iného štátu ako do Maďarska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
