Jerguš Bača má veľa medailí. Ale chýba mu olympijská

Dal sa na trénerskú dráhu. Ako asistent trénera Slovenska pôsobil aj na ZOH 2006.
Dal sa na trénerskú dráhu. Ako asistent trénera Slovenska pôsobil aj na ZOH 2006. (Autor: tasr)
Vladimír Mezencev|3. feb 2018 o 00:00

Hokejový obranca má za sebou bohatú kariéru.

KOŠICE. Jerguš Bača má za sebou veľmi úspešnú hokejovú kariéru, medaily zo svetových šampionátov, vrátane zlatej z roku 2002.

Pôsobil v prestížnej NHL, podieľal sa na zisku majstrovského titulu ČSSR tímom VSŽ Košice v roku 1988 a jedného prvenstva ich nástupcu HC Košice v slovenskej extralige (1999).

V drese ČSSR, resp. ČSFR odohral 46 oficiálnych stretnutí a za reprezentáciu Slovenska 75 zápasov.

Spoľahlivého obrancu môže mrzieť iba jedno – nepriniesol si medailu ani z jednej olympiády.

Pekné spomienky na Lillehammer

Napriek tomu na ZOH 1994 v nórskom Lillehammeri spomína v tom najlepšom.

„Domáci dokázali pripraviť perfektné olympijské hry a ukázali, že aj malé mesto môže vynikajúco zorganizovať veľký športový sviatok. Práve preto som tam začal veriť, že raz podobná olympiáda bude aj v Tatrách. Na vlastné oči som sa zároveň mohol presvedčiť o neobyčajne vrúcnom vzťahu Nórov k zimným športom. Tak napríklad pred štartom štafety mužov 4x10 km v behu na lyžiach množstvo ľudí i s malými deťmi strávili celú noc vedľa trate, v stanoch, alebo len v spacích vakoch pod holým nebom len preto, aby si takto zabezpečili čo najvýhodnejšie miesta na sledovanie pretekov,“ aj po rokoch, s nadšením v hlase, hovorí Jerguš Bača.

Aj na premiérové vystúpenie slovenskej reprezentácie na olympijských hrách má pekné spomienky, i keď nebyť smoly v zápase s Rusmi mohli byť ešte oveľa krajšie a návrat aj s medailou na krku.

Nastúpil vo všetkých siedmich zápasoch, na svojom konte mal jeden gól a jednu asistenciu v zápase s Francúzskom (6:2), okrem toho asistenciu v súboji s Kanadou. Na obrancu celkom slušná bilancia.

Mužstvo SR okrem toho vyhralo nad Kanadou 3:1, Nemeckom 6:5, remizovalo s USA 3:3, ale podľahlo Rusku 2:3 v predĺžení, i keď v priebehu stretnutia dvakrát viedlo... V dueli o konečné 5. miesto Slovensko prehralo s Českom vysoko 1:7.

„Čo k tomu dodať? O zlato hrali Kanada so Švédskom, teda celky, s ktorými sme v skupine neprehrali a zo štyroch možných sme získali tri body. Už to potvrdilo našu kvalitnú hru, s ktorou sme sa predstavili,“ pripomína J. Bača.

Bol to jediný náš reprezentant, ktorý do olympijského tímu prišiel zo zámoria, lebo P. Šťastný bol vtedy hráčom bratislavského Slovana.

„V tom čase kluby NHL neuvoľňovali svojich hokejistov na olympijský turnaj. Ja som bol vtedy v nižšej IHL, osobne som navštívil majiteľa Milwaukee Admirals a vysvetlil mu, čo pre mňa znamená účasť na tejto olympiáde, na ktorej sa Slovensko predstaví prvýkrát v pozícii samostatnej krajiny. Pochopil to a pustil ma.“

Neplánované zážitky

O štyri roky neskôr ho čakala dlhá cesta do japonského Nagana. Ani vo sne však nepredpokladal, že sa mu tak skomplikuje a predĺži.

Ani jeho silný a trénovaný organizmus nedokázal odolať vírusu ázijskej chrípky, ktorý ho napadol v Sappore ešte na predolympijskej previerke pripravenosti v stretnutiach s USA a Francúzskom. Prejavilo sa to pri lete do dejiska hier a lietadlo muselo núdzovo pristáť v meste Nagoe.

Spolu s Pukalovičom a lekárom našej výpravy MUDr. Klímom museli stráviť dva dni v tamojšej nemocnici.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Jerguš Bača má veľa medailí. Ale chýba mu olympijská