Z archívu Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Veľké vlámanie v Seni
Neznámym páchateľom sa včera podarilo vniknúť do kaštieľa Gyulu Moskovicsa v Seni a odniesť si odtiaľ veľké množstvo cenného a rozmanitého druhu šatstva a iných vecí.
Medzi nimi napríklad dva kusy dámskych perzských kabátov, čiernu dámsku bundu s vypchávkou z kože z nutrie, mnoho strieborného jedálenského príboru, aspoň desať pánskych oblekov, viacero topánok, množstvo potravín, šampanského, vína a likéru. Vlamačov vytrvalo hľadajú.
(Kassai Ujság, 12.2.1918)
Zavraždil svoju ženu
V nedeľu sa v susednej Barci udiala strašlivá vražda. Juraj Makó, 32-ročný gazda, ktorý len prednedávnom opustil psychiatrickú liečebňu, sa po návrate z reformovaného kostola dostal počas obeda do slovnej potýčky so svojou mladou ženou.
Hádku čoskoro striedali údery. Rozzúrený muž schmatol nôž a pokúsil sa ženu bodnúť, no čepeľ sa na odeve ženy ohla.
Vydesená žena zúfalo vybehla na dvor. Muž ju prenasledoval, no tentoraz so sekerou v ruke.
Besniaci manžel ju čoskoro dostihol a šiestimi ranami do hlavy ju priamo na dvore zabil. Nešťastnica vytrpela priamo na mieste.
Vrah bol žandárom Jánosom Bakosom chytený a odovzdaný do rúk spravodlivosti.
(Kassai Ujság, 14.2.1918)
Novým županom László Hammersberg
Nedeľňajšie číslo Úradných novín oznamuje nasledujúce kráľovské rozhodnutie:
Na návrh uhorského ministerstva vnútra bol za župana Abovsko-turnianskej župy vymenovaný uhorský poslanec László Hammersberg.
Vydané v Badene, dňa 13. februára 1918.
Týmto vymenovaním sa skončilo krátke interegnum na pozícií župana Abova a Košíc. Môžeme smelo dodať, že županský úrad sa dostal do rúk chrabrého a spoľahlivého Abovčana.
Jeho neochvejná zásadovosť, impozantná úradnícka a politická pripravenosť a puritánsky charakter, dodá tejto hodnosti lesk a primeraný vecný zmysel.
Politická kariéra Lászlóa Hammersberga začala vo verejnej správe Abovsko-turnianskej župy. Najskôr bol prísediacim sirotskej stolice a potom prvý podnotár župy. Odtiaľ sa prepracoval do funkcie hlavného notára, ktorú vykonával so skutočným zanietením.
Ukázal sa ako vynikajúca administratívna sila s bohatými úradníckymi vedomosťami, a to hlavne v otázkach vodohospodárskych a vojenských.
Jeho slávnostné príhovory, z ktorých vyžaruje priam fanatická oddanosť župnej samospráve, uchovávajú župné zápisnice.
Hammersbergove politické začiatky siahajú do roku 1901. Odvtedy zastupuje bohdanovský obvod. Je skutočným ľudovým poslancom, ktorý pozná mená svojich voličov, mená členov rodín a plne podporuje všetky ich oprávnené úsilia.
Svojou politikou bol vždy verným prívržencom Apponyiho. Jeho pôsobenie na pôde parlamentu sa viaže viac-menej k otázkam verejnej správy. Veľkú pozornosť budila jeho reč vo veci chovu koní.
Počas politických aktivít nikdy nezavrel na župu. Bol pravidelným účastníkom župných zasadaní. S Košicami ako rodným mestom ho taktiež spája mnoho nití. Jeho otec bol napríklad význačný košický právnik, od ktorého nepochybne zdedil lásku k rodisku.
Keďže správa o vymenovaní ho zastihla v dobe choroby, oficiálne uvedenie do funkcie sa uskutoční až o niekoľko týždňov neskôr.
(Kassai Ujság, 19.2.1918)
Príbeh košického nadporučíka
Elek Berzeviczy, nadporučík 9. košického honvédskeho pešieho pluku, mal v čase vypuknutia vojny už 50 rokov, keď dobrovoľne vstúpil do armády.
Potom, čo sa zúčastnil viacerých veľkých bitiek a pri páde pevnosti Przemyśl v marci 1915, padol do ruského zajatia, sa po dobrodružnom putovaní konečne vrátil domov.
To, čo doma vyrozprával o svojom príbehu, je doslova a do písmena ozajstným románom.
Jeho dlhočizná kalvária začala hneď potom, ako sa dostal do ruského zajatia. Spolu s ďalšími druhmi musel počas putovania neustále znášať brutalitu kozákov.
Trpel v neuveriteľnej biede a v hrozných zajateckých táboroch, obzvlášť po vypuknutí revolúcie.
Keď to už bolo na nevydržanie, vidiac pritom vstup USA do vojny, po ktorom predpokladal, že prípadný mier je vecou ďalekej budúcnosti, rozhodol sa pre útek.
Udialo sa to 23. mája 1917 v sibírskom Mariinsku. Po mnohých útrapách a túlaniach bez cestovného dokladu prešiel cestu dlhú 4 253 km. 3. júla dorazil do Petrohradu, kde strávil ďalších desať dní v absolútnej neistote.
Keďže fínsko-ruská hranica bolo v tom období uzavretá a prísne strážená, ďalšia cesta na západ bola vylúčená.
Vysilenému a vyčerpanému Berzeviczymu nezostávalo nič iné, než aby sa prihlásil na niektorom ruskom vojenskom veliteľstve.
Opäť sa tak dostal do zajatia. Podľa neskorších nemocničných záznamov si toho počas prevozu do Pokrova veľa vytrpel.
Dňa 8. septembra sa dostal do nemocnice, kde po predstieraní srdcového infarktu ho vyhlásili za polovičného invalida.
Týmto bola jeho možnosť návratu domov reálna. Dňa 6. decembra 1917 konečne dorazil domov.
(Felsőmagyarország, 17.2.1918)
Veľká dobročinná výstava košických maliarov
Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie otvorí zajtra v priestoroch paláca vojenského zboru v Košiciach dobročinnú výstavu hornouhorských maliarov.
Zástupcovia tlače si mohli namáhavou prácou pripravenú výstavu obhliadnuť už včera.
V slávnostnej sieni paláca našli umiestnenie diela významných umelcov: čestné miesto zaujal Gyula Benczúr, nasledujú Tivadar Zemplényi, Andor Boruth, Gyula Éder, Leopold Horovitz, Ede Lengyel-Reinfuss, Antal Kubek, Margit Klauder, Miksa Kurth, Aladárné Thomae, Elemér Kőszeghy, Tibor Fankovich, László Váli, Elemér Halász-Hradil, Lajos Csordák a mnohí ďalší.
Veríme a dúfame, že výstava si nájde dostatočné sympatie verejnosti k minulému i súčasnému výtvarnému umeniu.
(Felsőmagyarország, 17.2.1918)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
