KOŠICE. V týchto dňoch vrcholia v Štátnom divadle skúšky novej opernej inscenácie. V piatok 23. februára sa do Historickej budovy po takmer šesťdesiatich rokoch vráti opera J. Offenbacha Hoffmannove poviedky. Aj pre jej režiséra, Imre Halasiho, to bude návrat. V Košiciach naposledy režíroval, keď sa ešte platilo korunami.
Hoffmannove poviedky Offenbach nedokončil a tak sa pri ich uvádzaní objavilo viacero verzií, z ktorých niektoré aj odbočili z pôvodného zámeru skladateľa. Pre ktorú verziu opery ste sa rozhodli?
Novou operou Štátneho divadla sú Hoffmannove poviedky Čítajte Pracujeme s verziou, ktorú po smrti Offenbacha dokončil jeho žiak Ernest Guiraud. Pri uvádzaní Hoffmannových poviedok je zvykom meniť poradie jednotlivých scén v opere, najmä tých, ktoré sa týkajú troch dám – Olympie, Antonie a Giulietty, ktoré sú hlavnými hrdinkami. Väčšinou to uvádza v poradí, ktoré som spomenul, ale v našom prípade sme to zmenili a ideme v poradí Olympia, Giuletta a Antonia. Má to jednoduchý dôvod, Antonia pretne život Hoffmanna takmer na jeho konci a znázorňuje jeho životný rozvrat a koniec.
Košičania poznajú Offenbacha predovšetkým ako operetného skladateľa, jeho lyrická opera sa vracia po takmer šesťdesiatich rokoch. V čom je Offenbach iný v Hoffmannových poviedkach v porovnaní s jeho operetnou tvorbou?
Nielen Košičania poznajú Offenbacha predovšetkým ako operetného skladateľa, ale tak ho vníma aj celý svet. Pre všetkých bolo určite prekvapením, keď sa Offenbach rozhodol na sklonku života napísať túto operu. Určite má nejaký symbolický význam to, že sa do lyrickej opery pustil až pred koncom svojho života. Myslím si, že ho oslovil príbeh spisovateľa Hoffmanna, ktorého tri poviedky spracoval v tejto opere. Hoffmann sa v týchto poviedkach zamýšľal nad úlohou ženy v umeleckom svete a to zrejme bolo tou hlavnou inšpiráciou aj pre Offenbacha.
Do Košíc ste sa vrátili ako režisér po desiatich rokoch. V čom je to dnes v Košiciach iné v porovnaní s obdobím, keď ste pripravovali Čardášovú princeznú?
Keď som tu bol pred desiatimi rokmi, ešte sa platilo v korunách... Za tých desať rokov sa Košice určite posunuli niekde inde. Ale pre mňa je najdôležitejšie to, že som dostal príležitosť opäť pracovať s operným súborom a som veľmi rád, že sú to práve Hoffmannove poviedky. Našiel som tu veľmi veľa mladých šikovných umelcov, s ktorými spolupracujem. Prišiel som sem s veľkou radosťou a pracuje sa mi tu veľmi dobre, navyše s takým dielom, ktoré je pre každého režiséra veľmi zaujímavé. Ku Košiciam mám veľmi blízky vzťah, v čase môjho pôsobenia v Miskolci sme so Štátnym divadlom Košice úzko spolupracovali a necítim sa tu vôbec ako hosť. Jednoducho som prišiel na miesto, kde sa dobre pracuje.
Aké budú nové Hoffmannove poviedky? Držíte sa v svojej inscenácii pôvodného libreta alebo tam nájde divák aj nejaké paralely so súčasnosťou?
Ako režisér sa snažím dodržiavať pôvodné libreto. Určite tam budú obrazy, ktoré budú vychádzať z pôvodného zámeru Offenbacha, ale na druhej strane by mohli byť aj súčasné. Určite nebolo mojím cieľom vytvoriť nejaké nové moderné predstavenie. Zámerom je spracovať celú operu podľa možností košického javiska a klásť dôraz najmä na vzťahy hlavných ženských postáv. A v tých si určite diváci nájdu aj nejaké súčasné prvky.
Čardášová princezná, ktorú ste v Košiciach tiež režírovali, je jedným z najhranejších predstavení divadla. Čím môžu diváka osloviť Hoffmannove poviedky, aby sa tiež zaradili medzi divadelné hity?
Verím, že ho oslovíme tým, že v každom momente predstavenia zbadá niečo nové a zaujímavé. Opereta je určite pre diváka populárnejší žáner. Hoffmannove poviedky sú viac filozofickým dielom, ale hudobne sú určite tak dobré a výborné ako Čardášová princezná. Verím, že aj toto bude veľmi navštevované predstavenie, hoci sa možno nedožije desiatich rokov na scéne ako Čardášová princezná. Mojím cieľom je vzbudiť u divákov emocionálne zážitky a tým ich zaujať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
