Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.
KOŠICE. Na základe odsúhlasenia Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stúpli od januára 2018 ceny, ktoré svojim klientom účtuje Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS), a. s.
„ÚRSO stanovil VVS pre regulačné obdobie roku 2018 – 2021 maximálnu cenu za výrobu a dodávku vody verejným vodovodom (vodné) na 1,3362 EUR/m3 bez DPH (1,60 eur s DPH – vlani to bolo 1,57 eur s DPH) a za odvádzanie a čistenie odpadovej vody (stočné) na 0,9870 EUR/m3 bez DPH (1,18 s DPH – vlani 1,08),“ vysvetľuje Monika Krišková z Agentúry Penelopa, mediálneho zástupcu VVS, ktorá dodáva vodu na väčšine územia východného Slovenska.
Priplatíme si asi 9 eur ročne
Zaujímalo nás, čo viedlo vodárov k tomu, že požiadali o zvýšenie cien vodného a stočného.
„K zmene cien dochádza z dôvodu výraznej zmeny ekonomických parametrov na základe toho, že ceny platné do roku 2017 boli vypočítané v roku 2012 na základe nákladov roku 2011 a odvtedy neboli menené. Zmena ceny vodného a stočného znamená 4-percentný priemerný rast nákladov domácnosti, čo je v priemere 9 eur ročne s DPH,“ dopĺňa M. Krišková.
Najdrahšia na Slovensku
Na východe je výroba a dodávka pitnej vody (vodné) najdrahšia na Slovensku.
Ak sa pozrieme na stočné, tak lacnejší je západ Slovenska, stredné Slovensko má cenu vyššiu. Prečo je to tak?
„Pre objektívne posúdenie ceny je dobré porovnať si tvorbu cien v jednotlivých spoločnostiach. Pomôžeme si porovnaním s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou. Cenu ovplyvňuje počet odberateľov pripojených na kilometer vodovodného potrubia, dĺžka potrubí, ktoré prinášajú vodu (napr. zo Stariny do Košíc sa vedie voda 130 km) a o ktoré je potrebné sa starať, množstvo veľkých podnikov, priemyslu, ktoré pre vodárne znamenajú veľké odbery,“ vysvetľuje Krišková.
Dodáva, že VVS má v porovnaní s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou na kilometer dĺžky potrubia desaťkrát menej pripojených odberateľov.
„VVS sa stará o trikrát dlhšie potrubia, ktoré dovážajú k zákazníkom vodu, má neporovnateľne menej veľkých priemyselných klientov a musí stavať nové siete potrubí, pretože východ má neporovnateľne nižšiu pripojenosť. Náklady má VVS ale také isté na služby i materiál,“ zdôvodňuje Krišková.
Plánujú zaviesť fixnú zložku
VVS zároveň informovala, že sa rozhodla presadiť spravodlivé riešenie financovania vodného a stočného. To by malo fungovať na rovnakom princípe ako elektrina či plyn. Teda platil by sa tzv. fix, vodné a stočné.
„Treba odstrániť krížové dotácie. V praxi to znamená, že cena za vodné a stočné sa môže u riadnych odberateľov znížiť, pretože nebudú doplácať za prípojky iných,“ argumentujú.
Dnes odberateľ platí za dodané množstvo pitnej vody a odvedené množstvo odpadovej vody.
„Existujú nehnuteľnosti, ktoré sú pripojené na verejný vodovod a kanalizáciu, ale vodu buď neodoberajú, alebo len minimálne. Sú to napríklad rôzne chaty alebo nehnuteľnosti, ktoré nie sú obývané alebo ich obýva len jedna osoba s minimálnym odberom. Títo odberatelia často užívajú studňu. VVS však má aj na miesta s minimálnym odberom fixné náklady (udržiavanie kapacity vodných zdrojov a úpravní vôd, náklady na prevádzku a kontrolu odberného miesta, odpočet, vystavenie faktúry, zabezpečenie či výmenu meradla). Až 80 % nákladov vodárenských spoločností sú fixné náklady.“
Podľa VVS minimálny odber a tým aj nulové tržby na týchto odberných miestach majú za následok, že náklady znášajú odberatelia s vyšším odberom.
„Tým dochádza ku krížovým dotáciám medzi odberateľmi, keď tí, čo odoberajú vodu z verejného vodovodu, dotujú tých, ktorí vodovodnú prípojku majú, ale vodu neodoberajú.“
Či a kedy vodárne fix zavedú, aj o tom rozhodne ÚRSO.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
