Korzár logo Korzár Košice

Rudohorské výhľady. Kojšovka je top, ale rekord môže byť z Kloptane

Najlepšie pohľady z Volovských vrchov.

Výhľad na juhovýchod z Kojšovej hole, nad inverziou trčí len Stij v Polonine Boržava, vzdialený 160 km. (Zdroj: Dominik Sabol)
SkryťVypnúť reklamu

V tomto dieli seriálu o ďalekých pozorovaniach z hôr si predstavíme vyhliadkové miesta Volovských vrchov, rozsiahleho pohoria v rámci plošne najväčšieho geomorfologického celku u nás - Slovenského Rudohoria.

Volovské vrchy sa tiahnu od Košíc po Dobšinú, resp. od Spišskej N. Vsi na severe po Rožňavu na juhu.

Na slovenské pomery priam obrovské pohorie však nemá až toľko vhodných miest pre extrémne diaľkové pohľady.

Súvisí to hlavne vyšším podielom zalesnenia. Husté rudohorské porasty na hrebeňoch a vrcholoch nedovoľovali takmer žiadne výhľady až na pár hôľ a skalnatých útvarov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Situácia sa postupne mení posledné roky, keď, žiaľ, veľké množstvo lesov padlo za obeť ťažbe (oficiálne spôsobenej kalamitou).

Novovzniknutým vyhliadkam na výrazných kopcoch ako Babiná (1 278 m n. m.), Osadník (1 186 m n. m.), Pipitka (1 225 m n. m.), či najvyššiemu Zlatému stolu (1322 m n. m.) sa venovať nebudeme, lebo výhľady z nich viac bolia ako potešia.

Najefektívnejšia je Kojšovská hoľa

Najlepší pôvodný vyhliadkový vrch je jednoznačne Kojšovská hoľa (1 246 m n. m.), úplná dominanta celej východnej časti pohoria.

SkryťVypnúť reklamu

Na jej vrchole boli lúky už minimálne od 18. storočia, čo je známe z detailných máp 1. vojenského mapovania.

Ďalšie hôľne partie boli vtedy v rámci hlavného hrebeňa až na úseku Skalisko - Volovec, kde si tento ráz udržali dodnes.

V súčasnosti stojí na vrchole Kojšovskej hole meteorologická stanica, ktorá svojim vzhľadom nie je až taká rušivá ako napríklad zariadenia zjazdoviek v jej južnej časti. Napriek tomu je možné si na rozsiahlych holiach nájsť pokojné, nepoškodené miesto na pozorovanie.

Výhľady sú na všetky svetové strany, najvzdialenejšie sú na východ. Tým, že je vrch značne vyšší než blízke bariérne Slanské vrchy, otvárajú sa tak možnosti na zhliadnutie ukrajinských a poľských Karpát.

Okrem známych ukrajinských celkov ako Polonina Boržava, Polonina Runa (foto č. 2), sú často viditeľné tiež poľské Bieszczady.

Prečítajte si tiež: Kojšovská hoľa je klasika. Inšpirujte sa na výlet Čítajte 

Vzdušnou čiarou sú spomínané ukrajinské vrchy od Kojšovky vzdialené 150 -160 km, no občas sa môžu objaviť aj vrcholky ďalších hrebeňov (Nehrovec), vzdialených už cez 200 km.

Podarili sa už aj pozorovania na rumunské predhoria hlavného Karpatského oblúku.

SkryťVypnúť reklamu

Na severe a juhu nie sú možné extrémne ďaleké výhľady a na západe, ako z väčšiny vyšších vrchov na východe Slovenska, dominuje masív Kráľovej hole a menšia časť hrebeňa Nízkych Tatier.

Samozrejme, Tatry Vysoké a aj dosť veľká časť Západných, až po Baníkov, vzdialený 104 km (foto č. 3).

Dokonca sa pod nimi ukazuje aj časť Chočských vrchov – vrch Lomné, vzdušnou čiarou 120 km (foto č. 4).

Potenciál rekordu z Kloptane

Pôvodne bol aj západne od Kojšovskej hole ležiaci vrch Kloptaň hoľou (podľa historických máp).

Výrazný vrch (1 153 m n. m.) bol skôr vyhliadkovo zaujímavý, keďže ako zarástol, vybudovali na vrchole drevenú vežu.

Z nej sú síce slušné výhľady, ale diaľkovo podobne ako z Kojšovskej hole (foto č. 6), navyše práve masív Kojšovky zavadzia pohľadu na východ.

Avšak tým, že je Kloptaň vysunutá viac na juh, tam kde neprekáža spomínaný masív, sa pri optimálnych podmienkach, podľa modelu, ukazujú v sedle hrebeňa Slanských vrchov extrémne vzdialené vrchy, aké nie sú pozorovateľné ani z Kojšovskej hole.

Ide o kopce okolo masívu Žerban (1 793 m n. m) na rumunsko-ukrajinskej hranici, vzdialené neuveriteľných 272 km.

Ak by sa podarilo toto niekomu zdokumentovať, bol by to celoslovenský rekord.

Na našom území máme množstvo vhodných polôh na pozorovanie aj vzdialenejších lokalít, no tie sú prevažne vysokohorské a nedovoľujú pravidelné pozorovacie pokusy (vyššie lavínové stupne v Tatrách v zime, horolezecky náročnejšie výstupy a pod.).

No vybehnúť na Kloptaň sa dá bez obmedzenia, treba len odhadnúť správne podmienky.

Navyše, väčšina potencionálnych rekordných pozorovaní sú rumunské vrchy na juhu (Apuseni), kde je v zime vyšší opar (cez Maďarsko) a protislnko, čo výrazne obmedzuje zdokumentovanie.

Skalisko, niekdajšia strecha Maďarska

Ďalším pôvodným vyhliadkovým vrchom na hlavnom hrebeni smerom na západ je Skalisko (1 293 m n. m.).

Obľúbený a navštevovaný kopec, snáď i preto, že je niekdajším najvyšším vrchom Maďarska (v rokoch 1938-45).

Výhľad z neho je krajinársky pekný, no v smere na východ obmedzený najvyššími partiami Volovských vrchov (foto č. 9), sever poskytuje maximálne výhľady do 100 km, juh to je maďarská rovina a vyššie spomínané Apusenské vrchy, ktoré doteraz ešte nikto oficiálne a doložene nezdokumentoval (ani z iného miesta SR).

Najzaujímavejší je výhľad na západ, síce nie extrémne ďaleký, ale nádherný.

Skalisko je z prvých vrchov na východe, odkiaľ vidno slávnu Poľanu nad Zvolenom (foto č. 7), tá nie je z väčšiny kopcov východného Slovenska viditeľná práve pre ďalšie vrchy Rudohoria (vysoký zakrývajúci hrebeň Stolických vrchov).

Možno už teraz je viditeľná aj z rúbanísk Pipitky, či Osadníka, odkiaľ to simulácie potvrdzujú.

Okrem Poľany vzdušnou čiarou vyše 80 km je pekne rozpoznateľný aj Klenovský Vepor, tiež pozorovateľný ináč len prevažne z Nízkych Tatier.

Z Nízkych Tatier sa už ukazujú aj južné hrebene, napríklad Skalka, či viac než 80 km vzdialené časti hlavného hrebeňa ako Chabenec (foto č. 8).

Dominantou je Ďumbier a, samozrejme, Kráľova hoľa, hrebeň Tatier je otvorený ukážkovo – od Baranca cez celé Západné Tatry až po Tatry Belianske (foto č.1).

Ďalej na západ klesajúci hrebeň je našťastie ešte prevažne zalesnený a vyššie polohy sú až na západnom okraji Volovských vrchov.

Tie boli tiež donedávna zarastené, no situácia sa zmenila. Vyššie kopce ako Babiná ( 1278 m n. m.), či Smrečinka (1 266 m n. m.) už cez holoruby poskytujú výhľady, no tie sú obmedzené blízkosťou ďalších vysokých vrchov.

Jedine smerom na východ sú možné diaľkové pozorovania (na prvé ukrajinské hrebene), žiaľ, na úkor lesa.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu