KOŠICE. Článok, ktorý sme v Košickom Večeri uverejnili na začiatku februára o histórii Košíc a ich maďarskej minulosti, vyvolal veľké ohlasy.

Búrlivou témou debát bolo okrem iného aj vyjadrenie historika Vojtecha Kárpátyho o tom, že Košice neboli vyslovene maďarské mesto, ale mesto s viacerými národnosťami.
„Národný charakter Košíc pred rokom 1918 bol skutočne maďarský. Nepopierali to ani mnohí vtedy žijúci slovenskí kultúrni činitelia, ktorí s Košicami už ani nepočítali ako s mestom, kde by sa mal rozvíjať slovenský národný život. Expert na slovensko-maďarské vzťahy Anton Granatier, štátny úradník, ktorý po druhej svetovej vojne prišiel mesto reslovakizovať, sa vyjadril, že Košice boli pred tridsiatimi rokmi navonok rozhodne tak maďarské ako Budapešť,“ vysvetľuje historik a vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied Ondrej Ficeri.
Viacjazyčnosť bola výhodou
Otázkou podľa neho zostáva, prečo sa v Košiciach nemaďarské obyvateľstvo tak ľahko maďarizovalo a v tejto súvislosti poukazuje na tri momenty.
Tým prvým je fakt, že Košice od stredoveku ležali a dodnes ležia v kontaktnej zóne medzi územiami s prevahou slovenského obyvateľstva na severe a maďarského na juhu, pričom v mestskom prostredí Košíc dochádzalo k ich premiešavaniu a vzniku viacjazyčnosti.
„Tá v priebehu generácií spôsobila, že bolo ťažké určiť, akej národnosti človek vlastne bol. Na druhej strane viacjazyčnosť mohla byť danému Košičanovi na výhodu, pretože po zmene režimov v roku 1918 sa situačne mohol zase prihlásiť za Slováka, 1938 opäť za Maďara atď,“ konštatuje O. Ficeri.
Rákociho mesto
Ďalším faktom je, že Košice boli jedným z najvýznamnejších miest pamäti maďarského národného spoločenstva, čomu zodpovedala okázalá imperiálna výstavba a pamiatková obnova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári