Pred niekoľkými dňami sa Košičania len bezmocne prizerali, ako plamene ničia strechu na budove v centre, ktorá je kultúrnou pamiatkou a sídli v nej daňový úrad.
V decembri 2016 podobné pocity zažívali, keď sa oheň pustil do strechy na budove UPJŠ. Požiare aj v minulosti neraz ničili košické vzácnosti.
Čiernym obdobím, podobne ako napríklad v Levoči, či v Prešove bolo pre Košice 16. storočie.
„Požiar vypukol na Turíce, 28. mája 1531 v biskupskom dome buď nepozornosťou, alebo zlomyseľnosťou Scheredianskej rodiny a vyhorelo viac ako 60 domov spolu s Dolnou bránou a slovenským kostolom. Od ohňa zostali ušetrené kostol, zrejme Dóm sv. Alžbety, a škola,“ hovorí o požiari, ktorý bol žiaľ len predzvesťou ešte väčšieho, historik Richard Papáč.
Najväčší požiar v histórii mesta
O dvadsaťpäť rokov neskôr mesto zachvátil ďalší, oveľa väčší.
„Azda najväčší požiar a katastrofa v dejinách mesta sa odohrali v apríli 1556, kedy oheň zničil takmer celé mesto. Tento požiar svojimi ničivými účinkami rezonoval v mysliach ľudí ešte dlhú dobu potom. Zmienku o požiari máme aj v Hainovej kronike písanej v druhej polovici 17. storočia. Spomína sa tam, že Košice boli týmto požiarom veľmi zničené a za obeť ohňu padlo mnoho vznešených budov,“ vysvetľuje historik.
V dobovej literatúre sa uvádza, že popolom ľahol veľký kostol, kláštory a kostoly dominikánov a minoritov. Nedotknutých malo zostať len 32 domov.
Vyhorené Košice
„Zo žiadosti o podporu, ktorú pravdepodobne krátko po požiari adresovala košická mestská rada panovníkovi Ferdinandovi I., vieme, že požiar vypukol 13. apríla 1556 o desiatej hodine večer v dome mestského notára Mateja Schayczlicha. Rozšíril sa na celé mesto a v krátkom čase zhorelo v meste takmer všetko, farský kostol svätej Alžbety, zároveň s vežou sv. Michala, kláštor blahoslavenej Panny Márie, kláštor sv. Mikuláša, mestská radnica, niekoľko strojov, množstvo pušiek, dolná mestská brána, niekoľko veží, časť stavieb na dolnom múre (hradbe), vonkajší múr vybudovaný z dreva a bielej hrnčiarskej hliny, pri Dolnej bráne značná časť, všetky zvony na námestí, obe ulice, ulica Hnilná a Mäsiarska ulica, zhoreli aj časti dolného predmestia,“ vyratúva historik na základe dochovanej literatúry.
Odpustenie daní a poplatkov
Aby boli obyvatelia schopní mesto opäť vybudovať, potrebovali nemalé finančné prostriedky. Bol založený poklad z Dómu svätej Alžbety, ktorý musel byť napokon aj čiastočne rozpredaný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári