Nejedna rodina rieši v tomto predveľkonočnom čase takúto dilemu. Má ešte vôbec tradičný pôst význam? Prinesie niečo aj modernému človeku? Aj na tieto otázky nám v rozhovore odpovedal PETER GOMBITA, kňaz, ktorý sa stará o bezdomovcov v Bernátovciach neďaleko Košíc a denno-denne sa stretáva s ľudskými radosťami i starosťami.
Vrcholí pôstne obdobie, čo to vlastne znamená pre súčasného, pracujúceho, uponáhľaného i stresujúceho sa človeka?
- Je to obdobie, keď by sa mal trochu stíšiť, trochu viac rozmýšľať nad sebou, nad hodnotami života, nad svojou rodinou i prácou. Tiež nad tým, čo všetko prináša spoločnosti, čo dáva do vlastného vnútra, čím ešte môže zveľaďovať svoj život, aby bol plnší, krajší a hodnotnejší, aby sme každým dňom alebo rokom prispeli ku krajšiemu životu.
Pre mnohých je pôst len o tom, že občas treba vylúčiť mäso a že si nebudem púšťať hudbu na plné „pecky“. Tým je to vybavené? Alebo by bolo vhodné poňať to aj inak?
- Určite aj toto má veľký prínos. Hudbu by som stíšil alebo aj celkom vypustil, televíziu a rádio tiež obmedzil, lebo hluku máme oveľa viac, ako by sme v živote potrebovali. Aj to cítime, že až obmedzuje naše zdravie, veď v každom obchode, centre, kaviarni hučí. V tichosti ale vie človek vnímať inak seba, aj modlitbu. V tichosti sa vie inak koncentrovať a inak vidieť udalosti, seba, prácu a ďalších ľudí.
Ak si občas odoprie mäso, je to len dobré pre zdravie a telo. Niekedy bol v podstate celý týždeň bezmäsitý a aj tak sa ľudia postili. A dnes, keď máme nadbytok mäsa a celkovo nadbytok stravy, tak by nám len pomohlo keby sme sa aj dvakrát do týždňa zbavili mäsa a postili sa. Ak človek dokáže premáhať svoje chúťky, veď vieme, čo s nami robí žalúdok a túžba najesť sa, keď sa ohlási hlad a telo potrebuje energiu. Keď však toto vieme ovládať, tak sa vieme ovládať aj v iných veciach, ako je žiadostivosť, tolerancia, pozornosť, výbušnosť a robí nás to silnejšími.
Ale to nie je všetko, lebo keď ja mám rád halušky alebo ryby a najem sa toho dosýta, tak aký je to pre mňa pôst, keď som to vymenil za mäso? No nijaký. Pre mňa je najťažšie, keď sa mám prekonať, keď by som mal urobiť dobrý skutok, napríklad ísť do nemocnice sadnúť si k pacientovi s onkologickým ochorením, alebo po ťažkom úraze a byť s ním, rozprávať sa, navštevovať ho, byť mu nablízku, pomáhať mu znášať chorobu a samotu a povzbudzovať ho. Toto je silné, lebo mi to zaberie čas, vidím to utrpenie a dotýka sa to aj mňa, zdravého človeka. Ďalšia možnosť je pomodliť sa, lebo v modlitbe vidíme silu. Silu, ktorú potrebujeme v dnešnom svete, lebo mnohé veci nás prevyšujú, nevieme ich ako ľudia zvládať, ale takto sa to dá, pretože je tam iná sila, ktorou my nedisponujeme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
