Z archívu Verejnej knižnice Jána Bocatia.
Skočil do Hornádu
V sobotu poobede sa na ceste vedúcej k vojenskému táboru stala samovražda. Slobodník László Leopold, ktorý vykonával vojenskú službu v sústreďovacom tábore, skočil z veľkého hornádskeho mosta do rieky. Skok z veľkej výšky s veľmi nešťastným dopadom nemohol prežiť. Jeho rozbité telo zakrátko odviezli preč. Samovrah mal len 19 rokov a jeho rodičia žijú v obci Nagylak (dnes obec v Maďarsku, pozn. autora). Motív tejto tragédie je neznámy a bližšie informácie nevedeli poskytnúť ani najbližší kamaráti mladého vojaka.
(Kassai Ujság, 19. 3. 1918)
Košické vojnové mravy
To, že vojna vonkoncom neprospela všeobecným mravom sme už zistili dávno a zisťujeme to dodnes. S vojnovými pomermi spojené tisícoraké švindle, veľké oplanstvá, podvody s vojenským zásobovaním, predražovania, úžera s potravinami a vlny ďalších podobných nemorálnych činov, smutne dokumentujú všeobecný úpadok čestnosti.
Samostatnou kapitolou tohto problému je vec ženského mravu, ktorý v súčasnosti spôsobuje po celej krajine vážne starosti. Vďaka Bohu, že ešte stále existujú statočné ženy, ktoré si napriek vojne a všetkej chudobe i biede, dokážu zachovať počestnosť. Mnoho ráz pracujú v továrňach namiesto mužov, rodiny vychovávajú s láskou a oddanosťou. Patrí im všetka česť a musíme pred nimi sňať naše klobúky.
Sú však aj také ženy a je ich stále viac, ktoré pozabudnú na svoju dôstojnosť a svojou nemravnosťou sa viac približujú ku kategórii profesionálnych pobehlíc. Túto skupinu tajných prostitútok nazýva ľud vojnovými neviestkami (v pôvodnom maď. znení: „hadi nő”, pozn. autora).
Je nepochybné, že za týmito smutnými pomermi stoja v prvom rade hospodárske príčiny. Ťažký život však ešte nie je dostatočným dôvodom na nemravný život.
Nerád hrám úlohu morálneho sudcu. Nikto nemôže diktovať to, čo majú tieto neviestky robiť doma alebo za zavretými dverami. No do ich poburujúceho správania sa na uliciach i verejných priestranstvách, má právo prehovoriť každý.
Aby som uviedol len jeden príklad. Je skutočne škandalózne, čoho všetkého sú schopné mladé dospievajúce dievčatá pozdĺž chodníka a v lesoch Čermeľského údolia. K tomuto by sa už konečne mala vyjadriť aj polícia. Čermeľské údolie patrí k obľúbeným výletným miestam Košičanov a malo by ním aj zostať! Ale za takýchto okolností je prechádzka v tienistom Čermeli pre počestné dámy nežiaduca.
Snáď ukončením vojny sa pominú tieto košické nemravnosti. No dovtedy nesmieme pripustiť, aby sa situácia úplne zvrhla.
(Kassai Ujság, 20. 3. 1918)
Okradli vínnu pivnicu Schalkházu
Keď Šimon Fruchtgarten opustil svoj byt domu č. 33 na Vrátnej ulici, v rohu vstupnej brány našiel opustený 10 litrový demižón plný vína. Vec ihneď nahlásil na polícii, ktorá zistila, že víno pochádza z pivnice hotela Schalkház, odkiaľ si neznámy páchateľ len prednedávnom „zapožičal” trochu vínka. Existujú dve možnosti. Buď lupič nevládal niesť ukradnutý demižón, alebo ho zo strachu pred zákonom jednoducho zanechal.
(Kassai Ujság, 20. 3. 1918)
Pohreb mladého Moskovicsa
Dnes poobede uložia na večný odpočinok delostreleckého práporčíka Frigyesa Moskovicsa, držiteľa veľkej striebornej medaily za hrdinstvo a najmladšieho syna vdovy Márie Moskovics z Košíc, ktorý zahynul hrdinskou smrťou na ruskom fronte ešte v septembri 1915. Až teraz, po uzavretí mieru bolo možné priviezť telesné pozostatky mladého Moskovicsa z územia, ktoré bolo doteraz obsadené cárskym vojskom.
(Felsőmagyarország, 22. 3. 1918)
Mária Moskovics. (zdroj: knižný fond VKJB)Vypadla z električky
Žena Lajosa Weisza nastupovala počas včerajšieho dňa na Hlavnej ulici na električku č. 1. Vozeň bol zaplnený cestujúcimi do posledného miestečka.
Keďže bočné dvierka električkového vozňa zostali otvorené, tískajúci dav nešťastnú ženu vystrčil von. Osobu s ťažkými zraneniami previezli do košickej nemocnice.
(Felsőmagyarország, 23. 3. 1918)
Jarné zhromaždenie Abovsko-turnianskej župy
Dnes dopoludnia so začiatkom o deviatej hodine, sa uskutočnilo pod predsedníctvom Lászlóa Hammersberga riadne zasadnutie municipiálneho výboru Abovsko-turnianskej župy.
Zhromaždenie schválilo zápisnicu z inštalačného zasadnutia a následne pristúpilo k prerokovaniu programu dňa.
(Felsőmagyarország, 23. 3. 1918)
Sídlo Abovsko-turnianskej župy. (zdroj: knižný fond VKJB)Začiatok veľkej nemeckej ofenzívy
Výsledok prvého dňa: 16 tisíc zajatcov, 200 ukoristených diel.
Podľa oficiálnych hlásení z Berlína, úspechy včerajšieho dňa dosiahnuté naším útokom v priestore medzi mestami Arras a Lafére (dnes mestá vo Francúzsku, pozn. autora), sme dneškom ešte viac rozšírili. Doteraz sa nám podarilo zajať 16 tisíc nepriateľských vojakov a ukoristiť 200 diel. Intenzita delostreleckej paľby v okolí Verdunu sa zvýšila.
Vojnový korešpondent agentúry Reuters posiela zo západného frontu nasledujúcu telegrafnú správu: Nemci s mnohopočetnými jednotkami, aspoň to tak vidno, využijúc obrovskú palebnú silu delostrelectva, prenikli na frontovej línii medzi Scarpe a Vendeville (obce vo Francúzsku, pozn. autora) až za naše obranné línie. Ak by sme nezareagovali dostatočne rýchlo, situácia by už bola pre nás neudržateľná.
(Felsőmagyarország, 24. 3. 1918)
Bojisko západného frontu. (zdroj: knižný fond VKJB)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
