KOŠICE. Ani približne 20 rokov existencie uličky remesiel a stovky tisíc investovaných eur nestačilo, aby sa z nej stala výkladná skriňa mesta, ktorú by neobišiel žiaden turista.
Myšlienka vytvoriť z časti Hrnčiarskej uličku remesiel vznikla ešte za primátorovania Rudolfa Schustera.
Podľa známeho popularizátora histórie Milana Kolcuna má byť táto živá atrakcia pre miestnych i turistov odkazom na bohatú tradíciu remesiel v Košiciach a ich okolí.
Bolo tam aj „najstaršie remeslo“
„Môžeme spomenúť, že naše mesto má najstarší doklad o existencii cechu v celom Uhorsku. Sú to stanovy cechu kožušníkov zo začiatku 14. storočia. V nasledujúcom období vznikali v Košiciach aj ďalšie remeselnícke organizácie, ktoré boli založené na ochranu ich záujmov,“ povedal Kolcun.
Pripomenul tiež, že na Hrnčiarskej ulici boli v minulosti len dve remeslá, okrem tradičného hrnčiarstva ešte „to najstaršie“.
Návrat k bohatej histórii

V priebehu storočí počet cechov rástol a vlastné spolky si vytvorili takmer všetky remeslá. O úrovni remeselnej a hospodárskej vyspelosti mesta v minulosti svedčí aj to, že sa na jeho území rozvinuli úzko špecializované remeslá z rôznych odvetí.
Cechy sa v minulosti podieľali aj na spoločenskom dianí. Usporadúvali hostiny, zúčastňovali sa na procesiách, vyvíjali sociálnu činnosť voči svojim členom, či podieľali sa na obrane mesta.
Aj na základe toho sa snažilo vedenie mesta vytvoriť v 90. rokoch na východe Slovenska podobný koncept, aký už existoval v Prahe. Ide o Zlatú uličku, ktorá roky patrí k najmalebnejším miestam starej Prahy a je vyhľadávanou turistickou atrakciou.
„Košický koncept je však obohatený o to, aby návštevník uličky remesiel videl ako majster svoje výrobky vyrába a predáva. Na dotvorenie autentickej atmosféry má k tomu remeselník aj bývať v mieste, kde svoju činnosť vykonáva.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári