KOŠICE, PREŠOV. Košická letecká fakulta odkrýva tajomstvá leteckých nehôd. Jej experti vyšetrovali aj havárie vrtuľníkov Bell 429 v Prešove 10. mája 2017 a pri obci Strelníky v okrese Banská Bystrica zo 7. septembra 2016.
Verejnosť vždy zaujímajú okolnosti nehody, postup vyšetrovania a príčiny týchto leteckých katastrof.
Málokto však vie, že na vyšetrovacom procese sa významnou mierou zúčastňoval Znalecký ústav pri Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach.
Letecká fakulta ako jedna z akademických inštitúcií na Slovensku disponuje odborníkmi, ktorí dokážu pomáhať pri objasňovaní príčin leteckých nehôd.
Viac nám o tejto téme povedal Dušan Neštrák, pracovník Leteckej fakulty v Košiciach a znalec v odbore leteckej dopravy, ktorý sa podieľal na vyšetrovaní spomínaných nehôd a je autorom súdnoznaleckých posudkov k ich príčinám.
„Vyšetrovanie leteckých nešťastí je zdĺhavý, náročný a zodpovedný proces, na ktorom sa podieľa rad odborníkov a leteckých expertov a často vyžaduje aj primeranú materiálnu podporu. Sme radi, že aj pri posledných dvoch haváriách vrtuľníkov bol odborný potenciál leteckej fakulty využitý a prispel podstatným spôsobom k objasneniu príčin pádov vrtuľníkov Bell 429 Leteckej záchrannej služby ATE Poprad pri obci Strelníky, ktoré bolo mimoriadne zložité, a letky Ministerstva vnútra SR na letisku v Prešove,“ povedal Korzáru Neštrák a odpovedal aj na naše otázky.
Ako dlho trvalo vyšetrovanie posledných dvoch pádov vrtuľníkov a s kým letecká fakulta pri vyšetrovaní spolupracovala?
„Na analýze prešovskej havárie sme pracovali zhruba štyri mesiace. Príčiny nehody vrtuľníka Leteckej záchrannej služby pri Strelníkoch vyžadovali podstatne viac času, jej analýza trvala vyše roka. Kvalifikovane vyšetriť a objasniť príčiny týchto leteckých nešťastí sa podarilo aj vďaka úzkej spolupráci s Leteckým a námorným vyšetrovacím útvarom ministerstva dopravy a výstavby v Bratislave a s Leteckým útvarom Ministerstva vnútra SR.“
Po prešovskej havárii sa objavila kritika smerujúca k vrtuľníkom Bell 429. Bola podľa vás opodstatnená?
„Určite nebola. Skôr ma mrzí, že v prípade tejto havárie v Prešove bola evidentná snaha o vyvolanie až 'poškodzujúcej hystérie' smerom k uvedenému typu vrtuľníka. Do médií bola nekorektne pretláčaná neoverená a v konečnom dôsledku nepravdivá informácia, že to mohlo súvisieť s nespoľahlivosťou motorov pri týchto vrtuľníkoch. Komplikovalo to, samozrejme, vyšetrovanie a viac-menej poškodzovalo aj renomovaného zahraničného výrobcu leteckých motorov. Pritom išlo o nezodpovedné a neoverené informácie. Preto je potrebné v podobných mimoriadnych situáciách počkať na závery expertov vyšetrovacej komisie, ktoré sú kompetentné. Palivové, olejové, elektrické a regulačné systémy obidvoch motorov vrtuľníka sú zdvojené a navzájom nezávislé, čo vylučuje možnosť, že by obidva motory vysadili v jednom okamihu. Vrtuľníky Bell 429 sú medzinárodne certifikované pre letovú prevádzku v kategórii A organizáciami, ktoré na to majú oprávnenie. To znamená, že dvojmotorový vrtuľník musí byť spôsobilý lietať v prípade núdze s jedným motorom vo všetkých režimoch letu, vrátane vzletu a pristátia. Piloti, ktorí lietajú na tomto type vrtuľníka, musia v rámci výcviku absolvovať lety s jedným motorom a opakovane tiež príslušné preskúšanie. Napriek tomu, že systémy zabezpečujúce chod motorov vrtuľníka sú zdvojené, navzájom nezávislé, piloti z hľadiska bezpečnosti letov absolvujú aj nácvik bezpečného pristátia vrtuľníka bez motorov v režime tzv. autorotácie nosného rotora.“
Čo je pri vyšetrovaní leteckej nehody najťažšie?
Za pádom policajného vrtuľníka v Prešove mal byť ľudský faktor Čítajte „Samozrejme, vždy je najnáročnejšie nájsť príčinu nehody. Kvôli tomu je v súčasnosti každé lietadlo a vrtuľník vyššej kategórie vybavené palubným zapisovačom letových údajov, v laickej verejnosti skôr známej ako 'čierna skrinka'. Pri nehode vrtuľníka neďaleko obce Strelníky to bolo zložité, lebo silný požiar zničil všetky elektronické registračné zariadenia vrátane čiernej skrinky. Hľadanie príčin nehody záviselo na skúsenostiach expertnej vyšetrovacej komisie a znalcovi, ktorý zostavoval znalecký posudok o príčinách pádu vrtuľníka. Bolo stanovených 21 možných hypotéz, ktoré boli základom pre vedecké analýzy s využitím všetkých poznatkov a skúseností. Pri nehode vrtuľníka Leteckej záchrannej služby zahynuli štyria ľudia. Na mieste havárie zostala len kopa popola. Všetky údaje, ktoré boli zaznamenané v palubnom záznamníku letových údajov a mohli vypovedať o príčinách nehody, boli zničené, posádka vrtuľníka zahynula. Odohralo sa to za tmavej noci v neobývanej časti hustého lesa, preto neboli ani žiadni svedkovia havárie. No bez ohľadu na okolnosti treba haváriu vyšetriť a nájsť jej príčinu. Samozrejme, napriek chýbajúcim údajom sa počas vyšetrovania príčin nehody hľadajú dôkazy, vďaka ktorým sa podarí určiť aspoň pravdepodobnú príčinu nešťastia. No v praxi sú známe prípady, keď napriek maximálnej snahe ostane jednoznačná príčina nehody neznáma.“
O aké zistenia ste sa v prípade havárií v Prešove aj pri Strelníkoch opierali pri zostavovaní vašich odborných posudkov? Prípadne viete povedať ich príčiny?
Uplynul rok od pádu záchranárskeho vrtuľníka Čítajte „V prípade nehody vrtuľníka pri obci Strelníky sa podarilo vyšpecifikovať dva kľúčové body. Jeden z nich bol rez stromu listami nosného rotora vrtuľníka, ktorý bol bezprostrednou priamou príčinou nehody. Táto rezová plocha na strome mala určitý sklon a smer a jednoznačne nám určovala, odkiaľ vrtuľník priletel. To sme si overili letovými testami aj pozemnými meraniami. Druhým bodom bol posledný jednoznačne zistiteľný kurz a výška letu vrtuľníka. V prípade nehody pri obci Strelníky je záver taký, že príčinou bola zrážka vrtuľníka s lesným porastom. Spolu súvisiacich príčin bolo niekoľko. Jedna z nich bola taká, že vrtuľník mal nedostatočnú výšku letu. Prečo pilot nevystúpal vyššie nad terén, zostane už navždy nezodpovedanou otázkou. Podľa expertízy, ktorú vykonal kanadský výrobca leteckých motorov Pratt & Whitney za komisionálnej účasti vrátane zástupcov Slovenska, boli obidva motory vrtuľníka počas letu až do nárazu do zeme plne funkčné. Takže z pohľadu technického zlyhania motorov nebol žiadny dôvod na pád vrtuľníka. Treba si ale uvedomiť, že let prebiehal nad zložitým horským terénom, za tmavej bezmesačnej noci. Aj pri použití nočného videnia, ktoré pilot za takých podmienok používa, bola horizontálna viditeľnosť 30 až 40 metrov. Podmienky letu sme testovali na rovnakom type vrtuľníka v spolupráci s letkou ministerstva vnútra v priestore, kde došlo k havárii. Lietali sme v tom teréne s pilotom, ktorý ako prvý priletel na miesto nehody so záchranármi. Jeho skúsenosti potvrdzovali, že viditeľnosť s nočným videním najnovšej generácie bola vodorovne spomínaných 30 – 40 metrov. Pilot mohol na 40 metrov zbadať vyčnievajúci osamelý strom, ktorý sa mu zrazu objavil v zornom poli. Lenže túto vzdialenosť preletel pri rýchlosti cca 150 km/hod za 0,7 sekundy. Pilot síce stihol zareagovať, naklonil prudko vrtuľník, aby sa vyhol prekážke, ale konce listov nosného rotora zasiahli strom a doslova sa rozprášili po okolí na malé kúsky. Vrtuľník bez nosného rotora preletel zotrvačnosťou medzi stromami lesa a narazil do zeme.“
A aké sú zistenia v prešovskom prípade?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
