KOŠICE. Dvakrát ročne sa vydávajú na cesty, aby spoznávali krajiny a ľudí nielen v Európe. Ich prvá cesta viedla v roku 2008 do Afriky. Odvtedy precestovali celú Európu a časť Ázie.
Auto im poskytuje slobodu, ktorú na cestách tak potrebujú a akú by im nedal žiaden iný dopravný prostriedok. Hovoria si Nároční cestovatelia.
Najbližšia výprava ich čaká 16. júna. Trasa povedie cez Ukrajinu do Volgogradu a ďalej do Vladivostoku, odtiaľ severom do pobaltských republík a naspäť do Košíc.
Zámerom je okúpať sa v dvoch oceánoch – v Tichom a v Atlantiku, ktorého súčasťou je aj Baltské more. To sa dá zvládnuť len pri prejazdených 25-tisíc kilometroch. A zhruba za 40 dní.
Všetci cestovatelia sú totiž zamestnaní a na svoje výpravy môžu využívať len dovolenky.
Stres z návratu
„Z toho vzniká najväčší stres. Je pár dní do konca a vidíte, že ešte stále smerujete od Európy. Potom ľudia vypočítavajú, koľko ešte môžeme ísť, aby sme sa stihli vrátiť. To, že musíme ísť do práce, nás obmedzuje. Kamarát si začal počítať cestu späť z Pamíru, dobre že nie každý semafor, aby sa načas vrátil,“ hovorí Matej Biľ, jeden z Náročných, ktorí sú v skupine od jej začiatkov.
A pokračuje: „Vlani sme napríklad išli cestou späť z Ošu v Kirgizsku do Košíc 5-tisíc kilometrov naraz, bez spania mimo auta.“
Aj to zodpovedá ich pomenovaniu, ktoré dostali pri prvej ceste v Afrike, kam si „odbehli“ na 14 dní.
„To, čo iní precestujú za dva-tri mesiace, my musíme stihnúť napríklad za dvadsať dní,“ vysvetľuje Zolo Ďurčík, ktorý je medzi Náročnými takmer od začiatku.
Ten sa viaže k vysokoškolským štúdiám, keď budúci inžinieri objavili v sebe chuť cestovať.
Ľudia sa pridávajú, odchádzajú len rodičia
Pred odchodom do Tuniska sa im každý čudoval. No po ceste si stihli prezrieť aj Rím, Pompeje, Sicíliu, vyliezli na Etnu. Najazdili 7 500 kilometrov.
A keď ľudia videli, že sa to dá, pridávali sa k nim. Doteraz sa ich v skupine vystriedalo asi dvadsať, no jadro tvorí sedem – osem ľudí.
Nikto nikdy neodišiel, nik po žiadnej ceste nepovedal – končím. Len keď sa cestovatelia stali mamami a otcami, museli zmeniť priority. Sú však aj výnimky.
„Vlani cestu absolvovali dvaja otcovia, manželky ich pustili. Oni im povedali, že si na chvíľu odbehnú a skončili pri Číne,“ smeje sa Zolo.
Niektorí si takéto obmedzenia ešte len „rozpracovávajú“. Spoločné nahltané kilometre a strávené hodiny sú aj príležitosťou na zrod nových lások. „Vlani sa tak dali dokopy Zolo s Erikou,“ prezradili na kamaráta Matej Biľ a Štefan Pirčák.
A ako sa k nim možno pridať? Smejú sa, že previerkou. „Niekedy sme sa bavili, že aby sme zistili, či to zvládnu, bol potrebný výkonnostný konkurz – prejsť Kriváň – Rysy za 12 hodín. Z toho vznikla výzva aj pre nás a išli sme vyskúšať, či to vôbec je možné. Podarilo sa nám to, ale bolo to ťažké.“
Auto zakopať nemohli
Vlani prešli za tri týždne 14 500 kilometrov. Pôvodný cieľ bol až pri jazere Bajkal. Mali na to však len tri týždne a nestihli by prejsť Pamír, dostať sa k Bajkalu a vrátiť sa domov.
Preto prišiel jeden z Náročných, Balky, s nápadom – auto pri jazere v lese zakopú a domov sa vrátia lietadlom. O rok by si ho vyzdvihli.
„Keď sme mu tvrdili, že to nie je také jednoduché a že musí vykopať aj príjazd, oponoval, že nájde veľké vrecúško, zabalí auto a zakope ho do svahu. Potom sa mu nepodarilo zakopať ani model 1:18, tak sa od toho upustilo,“ smeje sa Zolo.
„Napokon, ani ruská legislatíva to neumožňuje. Odísť bez auta by sa dalo len v prípade, že by sme ho tam nechali zošrotovať,“ dopĺňa Štefan.
A tak sa rozhodli pre štyri –stany – Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Kirgizstan.
Prvý míľnik na ceste tam bol ruský Volgograd, kam išli nonstop. „
Naším hlavným cieľom bol pamätník. Tam totiž skončila 3. ríša, tam sa hitlerovské vojská otočili. Je tam Pavlovov dom, symbol obrany vtedajšieho Stalingradu, ktorý zabránil Nemcom dostať sa k Volge. Po vojne v meste postavili pamätník na Mamajevovej mohyle. K soche Matka vlasť vedie dvesto schodov, ako bol počet dní bojov na prelome rokov 1942 a 1943. Socha má 85 metrov a je to najväčšia ženská socha na svete,“ dopĺňajú sa navzájom Zolo a Matej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
