Stáva sa každému, že sa mu pošmykne jazyk. Niečo zamlčí, skreslí, zjemní. Ale...
Keď to niekto zistí, je slušné sa priznať. K omylu. Chybe. Nepozornosti. Nedbanlivosti.
Veď to sa stáva. Nie je nutné hneď hlavy trhať.
Ani pri zavádzaní, nepravde, či rovno klamstve.

No očakáva sa, že sa prichytený aspoň zapýri. Od hanby, trápnosti. A tak.
A ospravedlní sa. Samozrejme.
Ale čo s tým, keď mu sami opakovane silou-mocou ponúkate šancu, aby to (klamstvo a jeho odnože) vzal späť, korigoval, napravil, no on to ani za nič na svete nechce urobiť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári