KOŠICE. Aj Košice majú za sebou úspešnú predpremiéru prvého hraného filmu o Alexandrovi Dubčekovi, v ktorom sa striedajú nafilmované zábery s reálnymi dokumentárnymi.
Film sa v drvivej väčšine natáčal v bratislavskom prostredí, v záberoch sa však mihla napríklad zinscenovaná železničná stanica v Čiernej nad Tisou, na ktorej sa vo vlakovom vozni stretol Dubček s Brežnevom.
„Prečo do Čiernej nad Tisou a nie aspoň do Košíc? Veď to je nedôstojné,“ komentuje postava Dubčeka počas telefonického rozhovoru Dubček.
Tieto vety rozosmiali divákov v Kine Úsmev. „S touto sympatickou reakciou som sa stretol prvý raz,“ povedal režisér filmu Laco Halama.
Verí, že film prinesie posolstvo najmä mladším generáciám, pre ktoré sú už odkazy Pražskej jari a Augusta 68´ neznámymi pojmami.
Ako vnímate ako režisér Dubčeka a akým je vlastne Dubček vo vašom filme?
Herec Stano Pitoňák: Vo filme som nosil fajné tesilové, smradľavé veci Čítajte - Dubček bol politik, ktorý v istom období viedol komunistickú stranu a z toho je, samozrejme, jasné jeho politické presvedčenie. Na druhej strane v istom momente svojej politickej kariéry prejavil neuveriteľnú ľudskosť, úprimnosť, otvorenosť a porozumenie pre bežných ľudí. Možno to je to, čo napriek deklamáciám, teda vyhláseniam, akoby dnešným politikom chýbalo.
Nakoľko sú tento film a dialógy v ňom autentické?
- Dovolím si povedať, že historická pravda je na 95 percent dodržaná, pretože veľké množstvo textov, ktoré odznejú vo filme, sú priamymi citáciami záznamov, z historických dokumentov. Čerpali sme veľa z literárnej knižnej predlohy od autora Ľuboša Juríka „Rok dlhší ako storočie“. Tá v sebe priamo nesie líniu konkrétnych dialógov a viet, toho, čo všetko padlo počínajúc Biľakom cez Brežneva a končiac vetami Svobodu. My sme museli tieto osobnosti vo filme zosobniť a personifikovať ich vyjadrenia. Všetkým postavám sme dali tvár a formulovali sme ich ako konkrétne charaktery, ktoré stáli voči sebe a reflektovali akoby naživo tie situácie. Toho, čo by neobstálo v konfrontácii s historickou pravdou, je vo filme veľmi málo.
Časť rozhovorov sa vo filme deje za zatvorenými dverami. Námety na tieto rozhovory ste čerpali odkiaľ?
- Samozrejme, čiastočne z rozprávania ľudí, ktorí tam boli, veď tá delegácia mala v tom čase 18 členov, boli tam ľudia, ktorých mená sa do veľkej politiky nedostali. Tajomníci, sekretári, tí sa stali kronikármi celej udalosti. Pre mňa najväčším zdrojom informácií boli historické dokumenty a častokrát som v nich narazil na to, čo sa neskôr použilo v textoch nášho scenára. Očakávam aj to, že po päťdesiatich rokoch sa otvárajú niektoré archívy a možno sa objavia nové skutočnosti. Určite sú ešte zamknuté tajné spisy a možno sa ich podarí zverejniť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
