KOŠICE. Asi 2 percentá obyvateľstva majú hodnotu IQ vyššiu ako 130 a len u 0,2 percenta ľudí ich koeficient inteligencie prekračuje hodnotu 140.
Je nemálo detí, ktoré v nás svojím správaním vyvolávajú pocit, že sú čudné. Neraz je to však len náš prvý a povrchný pohľad.
V skutočnosti môže ísť o všeobecne intelektovo nadané dieťa a môže patriť do spomínanej neveľkej skupiny ľudí.
Ich rodičia by mohli dlho rozprávať, čo si s nimi užijú – koľko radostí, ale aj starostí im to prináša. A neraz sa stane, že detský intelekt ostane neodhalený.
Ako jedenapolročná Šarlotka Šustová vedela už naspamäť odrecitovať celé rozprávky.
Keď ju mama ukladala spať a chcela celý proces urýchliť tak, že pri čítaní rozprávky vynechala nejaký odsek alebo hoci len slovo, dcéra ju opravovala a dopĺňala chýbajúce časti.
Nehrala sa s rovesníkmi, ale podebatovala si s učiteľkami v jasliach. Ako dvojročná vedela spamäti Popolušku s Libušou Šafránkovou. Inšpirovaná filmom cestou do škôlky strácala črievičku a rodičia ju museli hľadať. „Prechádzky v lese – to vždy bola nejaká hra, napríklad na strateného psíka. Stále sme všetci museli hrať nejaké roly ako herci. Od malička z nej išla kreativita,“ spomína si mama Ladislava.
Čítať sa naučila sama ako 5-ročná pomocou detského notebooku. V škôlke neraz urovnávala konflikty medzi deťmi. No čo dalo rodičom najviac zabrať, bola jej neutíchajúca energia.
„Nikdy nebola unavená. Vymýšľali sme jej rôzne aktivity a to bolo pre nás veľmi vyčerpávajúce. A aj tak sme ju neunavili, aby aspoň o deviatej zaspala. Keď mala štyri roky, povedali sme si, že ju zničíme a vybrali sme sa na Téryho chatu. Ani to ju nezdolalo,“ spomína si Šarlotkina mama.
„Pýtala som sa, kedy už budeme liezť. A pritom sme už boli v cieli. Tak mi našli veľkú skalu a ešte som liezla na ňu,“ spomína Šarlotka.
„Večer o deviatej potom ešte skákala doma na švihadle. Ráno bežne vstávala o štvrtej a chcela čítať. A neustále nás ´ničila´ množstvom otázok, “ dopĺňa Ladislava.
Janík útok odrazil vedomosťami
Mať doma nadané dieťa je pre rodičov náročné aj z psychologického hľadiska.
Jana Štiavnická, mama dnes už štvrtáka Janka, mala neraz pocit, že sa jej syn nespráva v bežných situáciách normálne. Napríklad veľmi nariekal pri strihaní vlasov. Často preto naňho kričala.
Prečo je Janík iný ako iné deti jeho rodičom pomáha pochopiť ich nadpriemerne nadaný kamarát . „Janík je povahovo ako jeho syn,“ hovorí pani Štiavnická.
„Odmalička veľa čítal, najprv s nami, od piatich rokov sám. A najmä encyklopédie. Učil sa veľmi rýchlo a všetko si pamätal – latinské názvy dinosaurov a pravekých tvorov, plemená psov – všetkých a zaradom. Keď na neho zaútočil chlapček v škôlke gumeným dinosaurom, Janík zareagoval tým, že na neho vychrlil encyklopedické informácie o tom dinosaurovi. Čítať sa naučil sám.“
Chlapcove záujmy sú ale oveľa širšie – zaujíma ho zemepis a už pred nástupom do školy sa naučil hlavné mestá mnohých, aj málo známych štátov, vytvára si rebríčky krajín podľa HDP či podľa počtu obyvateľov.
„Ale tiež rád športuje, hrá futbal a bije sa s kamarátmi,“ dopĺňa ešte mama Štiavnická.
Ako poznať intelektovo nadané dieťa?
To, čo sa nám niekedy javí ako čudáctvo a nevieme to pochopiť, môže byť práve prejav vysokého intelektu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
