Mladý architekt (na snímke) v diplomovej práci upozornil na lokalitu situovanú takmer uprostred mesta s obrovským, avšak nevyužitým potenciálom. Zelenú plochu na hranici Starého Mesta a sídliska Terasa s krásnymi výhľadmi na centrum a historickými miestami verejnosť zvyčajne obchádza. Ondrej Vecan, rodený Košičan, absolvent Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach a v súčasnosti architekt Ateliéru 3linea dáva návod na to, ako vytvoriť novú oddychovú mestskú zónu.
Pri prednáškovej prechádzke si vychádzal zo svojej diplomovej práce. Čím sa zaoberala?
– Jej zadanie znelo územie nad sladovňou. Mňa pri tejto téme zaujal priestor v prudkom svahu, ktorý pokračuje od obchodného centra Galéria až po amfiteáter, teda v celkovej dĺžke asi 2 kilometre. Zistil som, že je to spojité pásmo, ktoré sa vyznačuje hustou vzrastlou zeleňou situovanou uprostred Košíc. Preto som tému diplomovej práce rozšíril na celé územie. Venoval som sa tomu, ako využiť nevyužitú zeleň a napokon z toho vznikol projekt „Park na hrane“.
Čo vlastne znamená názov „Park na hrane“ a akoby sa teda dal využiť pre toto územie?
Architekt našiel trhlinu v tkanive Košíc Čítajte – Pás sa nachádza medzi „starým“ (historickým centrom Košíc) a “novým“ (mestskou časťou Západ) mestom. Je teda sústredený v centre Košíc a ako prvé som si uvedomil pešiu dostupnosť tejto nevyužívanej lokality. Konkrétne ku sladovni a nad ňu, kde je nevyužívaná zeleň, sa môže po svojich dostať veľa ľudí. Táto dnes nevyužívaná zeleň je v tomto pásme akousi bariérou, väčšinou sa jej snažíme vyhnúť, keď sa chceme dostať do alebo zo Starého Mesta. Radšej chodíme po viac frekventovaných prepojeniach, ktoré nie sú najkratšie a nebývajú ani atraktívne. A tým sa vrátim aj k svojej diplomovej práci, že som chcel zistiť, ako to nedopovedané prepojenie mesta dopovedať a prepojiť. A prepojiť to nielen v smere východ – západ, ale aj pozdĺžne v smere sever – juh a vytvoriť tak rekreačnú trasu, ktorá by spájala amfiteáter až po Moldavskú ulicu. Vznikla by tak zelená chrbtica mesta.
V čom vidíš hlavný prínos tvojho návrhu?
– Hlavným prínosom je viac ako 2 kilometre dlhá rekreačná trasa obklopená zeleňou – lineárny park, a tiež historická náučná trasa by ponúkala krásne výhľady na historické centrum. Toto všetko priamo v centre Košíc. V blízkosti viac ako 100 000 obyvateľov ktorí by ju mali rovno pod nosom. Stačilo by len vyjsť von a vojsť do lineárneho parku s lavičkami s výhľadom, s cyklotrasami v zeleni, bez čakania na zelenú pri semaforoch. A túto zeleň my dnes máme, len je potrebné ju zachrániť a lepšie využiť. Park by spájal historické lokality so športovými ihriskami pri školách, ihriska pre deti s náučnými lokalitami. V križovatkách pozdĺžnej osi s priečnymi by vznikali prirodzene kaviarne a reštaurácie s výhľadom.
Keď si prechádzal týmto územím, čo všetko si na ňom našiel?
Na cintoríne odpočíva aj veterán americkej občianskej vojny Čítajte – Nachádzajú sa na ňom ostrovy zanedbanej a nevyužívanej zelene (svah pri terasových domoch medzi novou nemocnicou a Poštovou, „džungľa“ medzi internátmi na Medickej ulici a Floriánskou a celá zóna nad sladovňou), ako aj historické pozostatky ako starý židovský cintorín nad Gymnáziom L. Novomeského, pozostatky cintorína nad sladovňou). Každá z týchto zón má rekreačný potenciál, historicky vždy tvorili zelenú kulisu mesta a zároveň je tam veľa stôp našej minulosti (cintoríny, charakteristické výhľady na Staré Mesto, ľadovňa, pivovar a tehelňa, odkiaľ bolo 16. mája 1944 odvezených 10-tisíc Židov), pretože v týchto miestach počas 700 rokov končila hranica mesta. Čiže turistický a atraktívny potenciál tohto územia tkvie nielen v jeho rekreačnom využití, ale tiež v historickom význame a výhľadoch na mesto, ktoré ponúka.
Čo by sa teda dalo s týmto územím urobiť? Ako ho spriechodniť? Prepojiť?
– Nevidím cestu v zakonzervovaní tohto územia, ale aj v jeho dobudovaní. Ani to, že sa postavila Nová Terasa, nevnímam len po negatívnej stránke. Nebránim sa zastavaniu, lebo to môže priniesť život na nevyužívané, zanedbané územia. Som za to, aby sa to zastavalo, ale zároveň, aby prioritne ostala zelená spojnica zachovaná. Napríklad park nad sladovňou by mohol naďalej fungovať ako veľká zelená lúka s výhľadom na mesto, kde by každý mohol prísť a pozdvihlo by to mesto o ďalšiu úroveň vyššie. Turistu by to napríklad mohlo prirodzene vyviesť z centra práve sem, odkiaľ by mal výhľad na centrum a mohol by tu jednak stráviť čas, alebo pozrieť si aj kvalitnú architektúru Terasy, pretože to nie je vec, za ktorú by sme sa mali hanbiť, ale prezentovať.
Ako sa môže táto tvoja myšlienka pretaviť do pripravovaného územného plánu mesta Košice?
Ako by sa malo mesto Košice vyvíjať? Ozvať sa môžu aj občania Čítajte – Do nového územného plánu sa táto trasa nedá detailne zakresliť, ak chceme takýto pás zadefinovať, tak možno vo forme cyklotrasy. Ak som dobre pochopil filozofiu pripravovaného územného plánu, tak jeho hlavným cieľom je sceliť mesto a takto je možné zahrnúť do neho aj koncepciu scelenej zelene, ktorú predstavuje aj môj projekt. V mestách západnej Európy je teraz moderné vytvárať zelenú infraštruktúru, teda prepájať zelené parky do jednej siete lineárnych parkov. Verejnosť môže veľmi jednoducho vo formulári na webstránke www.planprekosice.sk, kde sú podrobnosti o územnom plánovaní, pripomienkovať svoje názory, napríklad aj vypracovanie plánu zelenej infraštruktúry alebo zakomponovanie zeleného pásu na hranici Terasy a Starého Mesta do jedného súvislého pásu napríklad v podobe zelenej trasy.
Ak sa pozrieš na mesto Košice a to, ako sa architektonicky či urbanisticky rozvíja, v čom vidíš pozitíva a negatíva?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
