Pred pár dňami si publikum v zaplnenej košickej Steel Aréne užilo skvelý československý večer. Na pódiu to v plnej paráde roztočili Kandráčovci, Marie Rottrová, Josef Laufer a Marika Gombitová, ktorá okrem vlastných piesní zaspievala aj východniarsku ľudovku A ja taka dzivočka. O pár dní nato sa objavili informácie, že prvá dáma našej pop music sa chystá po rokoch života v hlavnom meste vrátiť späť do rodného kraja. Tak sme sa na to spýtali priamo Mariky.
Rozchýrilo sa, že sa možno v dohľadnom čase presťahujete do Košíc. Je to pravda? Bude z vás Košičanka?
- V prvom rade som východniarka žijúca v Bratislave, ale momentálne vôbec neuvažujem o presťahovaní sa. Je pravdou, že v poslednom období naozaj trávim veľa času v Košiciach, pretože na mieste, kde v Petržalke bývam, sa stavia 18-poschodový vežiak. S tým je spojená aj veľká prašnosť a občasný hluk, takže som sa na čas premiestnila na východ, ktorý veľmi milujem, veď odtiaľto pochádzam, tu som sa narodila a prežila nádherné roky. A ešte by som doplnila, že v Košiciach som vyštudovala strednú priemyselnú školu strojnícku a mám tu veľa priateľov.
Nie je žiadnym tajomstvom, že ku Košiciam máte blízky vzťah aj preto, že sa tu rozbehla vaša spevácka kariéra. A aj obe vaše najbližšie spolupracovníčky, Eva Kožejová a Andrea Pakesová, sú pôvodom Košičanky. Preto ste pre zmenu prostredia volili Košice?
- Áno, všetky tri Košice milujeme. Evka sa presťahovala do Bratislavy po ukončení štúdia a začala pracovať v lekárni na Kramároch, kde nás osud spojil, keď som sa po autonehode ocitla práve v nemocnici na Kramároch. S Andy sme priateľky už vyše 30 rokov. Do roku 2011 žila v Košiciach. V tom čase som bola v zložitom životnom období a vďaka Evke a Andy som sa z toho dostala. Dva roky sme bývali spolu a situácia si vyžiadala, že Andy predala svoj trojizbový byt v Košiciach a kúpila si vedľa môjho 4-izbového bytu 1,5-izbový. Evka býva o ulicu ďalej, takže sú mi obe sústavne k dispozícii. Keď má človek takých priateľov, je to veľký dar. Na Evku a Andy sa môžem za všetkých okolností spoľahnúť a to si nesmierne vážim. Je medzi nami veľká miera dôvery, tolerancie a empatie.
Môžete povedať, čo vás viedlo k tomu, že ste si v Košiciach založili firmu?
- Sú to záležitosti týkajúce sa biznisu a o tých by som sa nerada zmieňovala. Je bežné, že ľudia majú firmy v rôznych mestách.
Na východ ste pomerne často chodievali aj vlani, v lete ste tu vlastne strávili, dalo by sa povedať, letnú dovolenku. Plánujete dovolenkovať na východnom Slovensku aj tentoraz?
- Prvého mája som spievala v košickej Steel Aréne spolu s Kandráčovcami, Marii Rottrovou a Pepom Lauferom. Bol to krásny večer a dúfam, že si ho poslucháči užili tak ako my. Zostala som tu potom u priateľov a ako som spomínala, s prestávkami tu strávim aj tohtoročné leto. Je tu nádherná príroda, objavila som veľa krásnych miest plných zelene a potôčikov, kde trávim čas s mojimi psíkmi a priateľmi. Podľahla som čaru záhradného grilovania a opekačky. (smiech)
Chystáte sa aj do rodných Turian nad Ondavou?
- Určite. Ešte neviem kedy, ale veľmi sa teším na moju rodnú obec, rodinu, priateľov. A, samozrejme, chcem navštíviť kostolík, kde som s mojím ockom spievala a hrala na organe. Sú tam moje korene a som veľmi hrdá, že pochádzam práve odtiaľ.
Vaši bišoni Láska a Lucky teda budú cestovať s vami. Nedávno síce boli objektom klebiet, no keď ich človek vidí naživo, vyzerajú mierumilovne. Vraj ste však museli riešiť horšie problémy ako štekot.
- Luckynko mal minulý rok veľké zdravotné problémy, návštevy na veterinárnej klinike by som už ani nedokázala spočítať. Má za sebou dve ťažké operácie a dlhú rekonvalescenciu. Išlo mu o život a to, čo som prežívala, sa nedá opísať. Ďakujem predovšetkým Bohu a, samozrejme, lekárom, že mi ho zachránili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
