Korzár logo Korzár Košice
Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky

Košičania hádžu do odpadu čokoľvek. Použité bomby vybuchujú v peci

Do spaľovne denne dovezú aj tristo ton. Vytriedi sa len asi 17 percent.

Košická spaľovňa je jednou z dvoch na Slovensku.Košická spaľovňa je jednou z dvoch na Slovensku. (Zdroj: Anna Novotná)

KOŠICE. Jeden Slovák vraj vyprodukuje ročne v priemere asi 340 kíl komunálneho odpadu. Z toho však recyklujeme len zanedbateľné percento. Väčšina sa hromadí na skládkach.

Tomu však chce zabrániť aj nová legislatíva, ktorú len pred pár dňami prijal Európsky parlament. Slovensko vďaka tomu čaká naozaj náročná úloha.

Podľa štatistík u nás končí na skládkach asi 66 percent komunálneho odpadu. Európsky priemer je pritom 26-percent.

V reálnych číslach to vyzerá tak, že ročne z vyprodukovaného 1,8 milióna ton odpadu až 1,2 milióna končí na skládkach.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred nami sú aj Maďarsko a Česko, ktorí skládkujú asi polovicu z toho, čo vyprodukujú a aj Poľsko, ktoré má na skládkach len 36 percent. Naša krajina teda z toho vychádza naozaj zle.

A keďže Európska komisia nedávno navrhla ako dlhodobý cieľ zníženie skládkovania komunálneho odpadu tak, aby to do roku 2030 bolo len 10 percent, máme pred sebou dosť veľký problém.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyspelá Európa triedi a zhodnocuje

Rakúsko sa tejto méty vôbec nemusí báť, pretože ich úroveň skládkovania je na úrovni troch percent.

Tamojší systém narábania s odpadmi je, samozrejme, neporovnateľný s tým naším. Recyklujú viac než polovicu vyprodukovaného odpadu a navyše majú 12 spaľovní, ktoré ten zvyšok zhodnocujú. Nehovoriac o Nemecku, kde tých spaľovní je 164.

Na Slovensku sú len dve spaľovne komunálneho odpadu – v Bratislave a v Košiciach. A pritom patria k najefektívnejšiemu a najekologickejšiemu spôsobu nakladania s odpadmi. Keby ich nebolo, dve najväčšie slovenské mestá by zaručene obkľúčili nespočetné „Cheopsove pyramídy“ nevábneho odpadu.

Skryť Vypnúť reklamu

Množstvom smetí, ktoré končí na skládkach, by sa za 1,5 roka dalo naplniť celé Štrbské pleso, alebo by sa z neho dala vytvoriť 688 km dlhá nákladná vlaková súprava.

Teplo pre sídlisko

Košická spaľovňa, ktorú prevádzkuje spoločnosť Kosit, vznikla na prelome rokov 1989 a 1990 a fungujú v nej dva kotly.

„Prvý, ktorý minulé leto prešiel veľkou rekonštrukciou, má kapacitu 70-tisíc ton odpadu ročne. Využívame ho len na výrobu pary na vykurovanie, takže v lete nemá opodstatnenie a od júna do augusta je zvyčajne odstavený. Cez zimu však zvládne teplom zásobiť sídlisko Nad jazerom. Druhý kotol je nový, bol postavený v roku 2013, je výrazne väčší a jeho kapacita je 80-tisíc ton odpadu. Dokáže vyrobiť až 400-stupňovú paru a tú používame na výrobu elektrickej energie,“ vysvetľuje generálny manažér Kositu Marián Christenko.

Skryť Vypnúť reklamu

Stovky ton denne

V poslednej dobe je čoraz populárnejšie slovné spojenie „zero waste“, čo v preklade znamená nulovú produkciu odpadu.

Viacerí aktivisti vo svete, ale aj u nás, sa o to naozaj pokúšajú, no reálne je to zatiaľ len pekná predstava a viac-menej ojedinelá lastovička.

Produkcia odpadu na Slovensku a aj konkrétne v Košiciach rozhodne ani za posledné roky nejako badateľne neklesá.

Nákladné autá z mesta i okolitých dedín do spaľovne denno-denne privezú 250 až 300 ton odpadu.

Zvážajú ho z klasických kontajnerov, zo sídlisk i z rôznych prevádzok a aj zo zberných dvorov, kam nosievame veľkokapacitný odpad.

Z “bedne“ do bunkra

Vyprodukovať odpad je naozaj jednoduché. Väčšina z nás sa však oň zaujíma vtedy, keď musí na príslušnom úrade zaplatiť povinnú sumu za odvoz a likvidáciu, čo aj patrične ošomreme.

Ale už len málokto vie, čo sa s ním deje potom, ako vyberieme plné vrecko z koša a zahodíme ho do kontajnera.

Autá Kositu si to s odpadom nasmerujú do Kokšova-Bakše, kde spaľovňa stojí a to, čo zozbierali, zosypú do časti nazývanej bunker. Ide v podstate o zásobník, do ktorého sa vojde asi štyritisíc ton odpadu.

„Tu sa neustále premiešava a nastáva proces homogenizácie. Najväčšiu časť, okolo 48 percent, tvorí biozložka – teda odpad z kuchýň a záhrad, asi 15-percentné zastúpenie má nevyseparovaný plast, rovnaký pomer aj papier, okolo 5 percent tvorí sklo a asi dve percentá tvorí kov. Samozrejme, zastúpenie majú aj viacvrstvové materiály ako je tetrapak, nájde sa aj textil a elektro,“ vysvetľuje M. Christenko.

Zrazu to buchlo

O tom, že ľudia sú do takzvaného komunálu schopní hodiť naozaj čokoľvek, svedčia aj zážitky kosiťákov.

V bežnom odpade totiž našli aj 200-kilogramové dvere z trezora.

A nedávno im zase v peci explodovala, pravdepodobne, plynová či propán-butánová bomba.

No aj keď výbuch otriasol spaľovňou, našťastie sa nič nestalo, keďže pece sú projektované aj na takéto situácie.

Pre prípad núdze a požiaru sú navyše vždy naporúdzi aj špeciálne delá, ktoré dokážu zakryť celý zásobník s odpadom vrstvou peny a uhasiť oheň.

Jazerčanom sa odpad „vráti“ o pár hodín

Z bunkra odpad putuje do kotlov, kde za pár minút zhorí, a tak odpad dostane, takpovediac, nový zmysel.

„V Košiciach funguje 3-dňový zvoz odpadu. Takže ak ráno vyhodíte obsah svojho koša do ´bedne´ a vzápätí príde naše auto, jej obsah vyprázdni, dovezie do spaľovne, vysype ho do bunkra, tam sa premieša s ďalším odpadom, naloží do kotla, potom nasleduje 40- až 60-minútový cyklus spaľovania a v priebehu niekoľkých ďalších minút z toho vznikne horúca voda a para. Takže obrazne sa dá povedať, že ak ste z Jazera, do niekoľkých mála hodín sa vám váš odpad vráti v podobe tepla,“ popísal fungovanie spaľovne generálny riaditeľ Kositu.

Ako dodal, spaľovňa sa môže považovať za spôsob zhodnocovania odpadu iba vtedy, keď vyrába teplo a elektrickú energiu.

Vďaka tej košickej má v zime teplo približne 2 400 domácností a vyprodukovaná elektrina pokryje potreby 19 200 domácností.

Možno budú aj kvety a paradajky

Škvaru, ktorá zostane po zhorení, magnet najskôr zbaví železa, čo v nej zostalo, a tak putuje do spoločností, ktoré ju zmiešanú so suťou používajú pri výstavbe diaľnic.

V Kosite už plánujú aj ďalšie zhodnotenie odpadu. Na rozlohe 3 hektáre plánujú postaviť nové skleníky, do ktorých by dodávali teplo a elektrinu a takto pripravené by ich poskytli partnerovi, ktorý by ich mohol využívať na pestovanie kvetov alebo zeleniny.

Na spaľovne sa však mnohí ľudia pozerajú s obavami aj kvôli tomu, či sa im odpad nevracia aj v nechcenej podobe, teda ako popolček vychádzajúci z komína.

V Kosite však uisťujú, že hoci Košice bývajú často zahalené smogom, oni k tomu veľmi neprispievajú.

„Pri spálení 100-tisíc ton odpadu ročne naším komínom prejde asi len 800 kilogramov popolčeka. Všetko ostatné vieme odchytiť, zabaliť a odviezť na skládku. Takže Kosit produkuje naozaj zanedbateľné promile znečisťujúcich látok,“ dodáva M. Christenko.

Sme na chvoste únie

Mesačná produkcia Košíc a okolitých dedín je 5-tisíc ton odpadu. Desivé číslo do istej miery môžeme znížiť separovaním a recykláciou.

O to sa v spomínanej, nedávno prijatej legislatíve snaží aj Európsky parlament. Hoci o tom hovoríme a počúvame neustále, Slovensko je aj v tomto na chvoste Európskej únie.

Recyklujeme, prípadne kompostujeme, len 23 percent vyprodukovaného odpadu. Horšia ako my je už len Malta.

Naopak, Nemecko recykluje až 66 percent odpadu.

Lepší než národný priemer

Celoslovenský priemer triedenia je 15 percent, v Košiciach je to okolo 17 percent.

Trend za uplynulé roky je pomaly rastúci, no mohlo by to byť výrazne lepšie.

Separovanie odpadu by sa malo stať prirodzenou súčasťou nášho životného štýlu.

No ešte stále je príliš veľa ľudí, ktorí nielenže doma neseparujú, ale bez výčitiek do kontajnera určeného len na sklo alebo na plasty vhodia aj vrecko s komunálnym odpadom.

Separovanie sme už raz zaplatili

A ako dosiahnuť zmenu?

Marián Christenko to vysvetlil názorne: „Legislatíva, ktorá bola teraz prijatá, hovorí o cirkulárnej ekonomike a to znamená, že doterajší systém kúp – použi – zahoď nahradí nový systém. Ľudia sa pravidelne sťažujú, že poplatok za komunálny odpad je vysoký. Musia si však uvedomiť, že práve triedenie odpadu im môže priniesť zníženie tejto sumy. Separovanie a zber takého odpadu totiž financujú výrobcovia, čo si, samozrejme, premietajú do ceny tovaru. Takže keď si kúpim ráno nápoj v PET fľaši, už som zaplatil výrobcovi za to, že tú fľašu Kosit spolu s ďalšími plastmi zozbiera, odvezie, zlisuje, vráti naspäť výrobcovi a ten z nej znovu vyrobí novú fľašu. Ak chcú teda ľudia dosiahnuť zníženie poplatku za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu, musia viac triediť. Keď sa začne viac triediť, bude klesať množstvo komunálneho odpadu, automaticky teda začne klesať rozpočtový náklad a potom sa môže pristúpiť k zníženiu toho neobľúbeného poplatku.“

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  2. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  3. Česi pod Tatrami šijú tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  4. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  5. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  6. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  7. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  8. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  9. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  10. Vážení poslanci, to naozaj?
  1. Úspešná budúcnosť začína štúdiom na FMMR TUKE
  2. Vážení poslanci, to naozaj?
  3. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  6. Vážení poslanci, to naozaj?
  7. Koniec čakania na kuriéra
  8. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  9. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 650
  2. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 6 447
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 307
  4. Stiahnite si stovky e-kníh 5 964
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 3 615
  6. Vážení poslanci, to naozaj? 3 455
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 387
  8. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 3 331
  9. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 3 099
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 3 028
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Obvinený Jozef Brhel po príchode na Prezídium policajného zboru v Bratislave.

Za Brhela ručil kňaz, hoci ho nepozná.


2 h
Riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó a prezident finančnej správy František Imrecze.

Analýza Nadácie Zastavme korupciu.


a 1 ďalší 4 h
Rozlúčka Slovákov na šampionáte bola trpká.

Kde vidí príčiny debakla a aké kroky teraz očakáva zo strany kompetentných?


Titanilla Bőd 10 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop