Korzár logo Korzár Košice
Utorok, 18. december, 2018 | Meniny má Sláva, Slávka
Nájdete nás na webe

Košičania hádžu do odpadu čokoľvek. Použité bomby vybuchujú v peci

Do spaľovne denne dovezú aj tristo ton. Vytriedi sa len asi 17 percent.

Košická spaľovňa je jednou z dvoch na Slovensku.(Zdroj: Anna Novotná)

KOŠICE. Jeden Slovák vraj vyprodukuje ročne v priemere asi 340 kíl komunálneho odpadu. Z toho však recyklujeme len zanedbateľné percento. Väčšina sa hromadí na skládkach.

Tomu však chce zabrániť aj nová legislatíva, ktorú len pred pár dňami prijal Európsky parlament. Slovensko vďaka tomu čaká naozaj náročná úloha.

Podľa štatistík u nás končí na skládkach asi 66 percent komunálneho odpadu. Európsky priemer je pritom 26-percent.

V reálnych číslach to vyzerá tak, že ročne z vyprodukovaného 1,8 milióna ton odpadu až 1,2 milióna končí na skládkach.

Pred nami sú aj Maďarsko a Česko, ktorí skládkujú asi polovicu z toho, čo vyprodukujú a aj Poľsko, ktoré má na skládkach len 36 percent. Naša krajina teda z toho vychádza naozaj zle.

A keďže Európska komisia nedávno navrhla ako dlhodobý cieľ zníženie skládkovania komunálneho odpadu tak, aby to do roku 2030 bolo len 10 percent, máme pred sebou dosť veľký problém.

Vyspelá Európa triedi a zhodnocuje

Rakúsko sa tejto méty vôbec nemusí báť, pretože ich úroveň skládkovania je na úrovni troch percent.

Tamojší systém narábania s odpadmi je, samozrejme, neporovnateľný s tým naším. Recyklujú viac než polovicu vyprodukovaného odpadu a navyše majú 12 spaľovní, ktoré ten zvyšok zhodnocujú. Nehovoriac o Nemecku, kde tých spaľovní je 164.

Na Slovensku sú len dve spaľovne komunálneho odpadu – v Bratislave a v Košiciach. A pritom patria k najefektívnejšiemu a najekologickejšiemu spôsobu nakladania s odpadmi. Keby ich nebolo, dve najväčšie slovenské mestá by zaručene obkľúčili nespočetné „Cheopsove pyramídy“ nevábneho odpadu.

Množstvom smetí, ktoré končí na skládkach, by sa za 1,5 roka dalo naplniť celé Štrbské pleso, alebo by sa z neho dala vytvoriť 688 km dlhá nákladná vlaková súprava.

Teplo pre sídlisko

Košická spaľovňa, ktorú prevádzkuje spoločnosť Kosit, vznikla na prelome rokov 1989 a 1990 a fungujú v nej dva kotly.

„Prvý, ktorý minulé leto prešiel veľkou rekonštrukciou, má kapacitu 70-tisíc ton odpadu ročne. Využívame ho len na výrobu pary na vykurovanie, takže v lete nemá opodstatnenie a od júna do augusta je zvyčajne odstavený. Cez zimu však zvládne teplom zásobiť sídlisko Nad jazerom. Druhý kotol je nový, bol postavený v roku 2013, je výrazne väčší a jeho kapacita je 80-tisíc ton odpadu. Dokáže vyrobiť až 400-stupňovú paru a tú používame na výrobu elektrickej energie,“ vysvetľuje generálny manažér Kositu Marián Christenko.

Stovky ton denne

V poslednej dobe je čoraz populárnejšie slovné spojenie „zero waste“, čo v preklade znamená nulovú produkciu odpadu.

Viacerí aktivisti vo svete, ale aj u nás, sa o to naozaj pokúšajú, no reálne je to zatiaľ len pekná predstava a viac-menej ojedinelá lastovička.

Produkcia odpadu na Slovensku a aj konkrétne v Košiciach rozhodne ani za posledné roky nejako badateľne neklesá.

Nákladné autá z mesta i okolitých dedín do spaľovne denno-denne privezú 250 až 300 ton odpadu.

Zvážajú ho z klasických kontajnerov, zo sídlisk i z rôznych prevádzok a aj zo zberných dvorov, kam nosievame veľkokapacitný odpad.

Z “bedne“ do bunkra

Vyprodukovať odpad je naozaj jednoduché. Väčšina z nás sa však oň zaujíma vtedy, keď musí na príslušnom úrade zaplatiť povinnú sumu za odvoz a likvidáciu, čo aj patrične ošomreme.

Ale už len málokto vie, čo sa s ním deje potom, ako vyberieme plné vrecko z koša a zahodíme ho do kontajnera.

Autá Kositu si to s odpadom nasmerujú do Kokšova-Bakše, kde spaľovňa stojí a to, čo zozbierali, zosypú do časti nazývanej bunker. Ide v podstate o zásobník, do ktorého sa vojde asi štyritisíc ton odpadu.

„Tu sa neustále premiešava a nastáva proces homogenizácie. Najväčšiu časť, okolo 48 percent, tvorí biozložka – teda odpad z kuchýň a záhrad, asi 15-percentné zastúpenie má nevyseparovaný plast, rovnaký pomer aj papier, okolo 5 percent tvorí sklo a asi dve percentá tvorí kov. Samozrejme, zastúpenie majú aj viacvrstvové materiály ako je tetrapak, nájde sa aj textil a elektro,“ vysvetľuje M. Christenko.

Zrazu to buchlo

O tom, že ľudia sú do takzvaného komunálu schopní hodiť naozaj čokoľvek, svedčia aj zážitky kosiťákov.

V bežnom odpade totiž našli aj 200-kilogramové dvere z trezora.

A nedávno im zase v peci explodovala, pravdepodobne, plynová či propán-butánová bomba.

No aj keď výbuch otriasol spaľovňou, našťastie sa nič nestalo, keďže pece sú projektované aj na takéto situácie.

Pre prípad núdze a požiaru sú navyše vždy naporúdzi aj špeciálne delá, ktoré dokážu zakryť celý zásobník s odpadom vrstvou peny a uhasiť oheň.

Jazerčanom sa odpad „vráti“ o pár hodín

Z bunkra odpad putuje do kotlov, kde za pár minút zhorí, a tak odpad dostane, takpovediac, nový zmysel.

„V Košiciach funguje 3-dňový zvoz odpadu. Takže ak ráno vyhodíte obsah svojho koša do ´bedne´ a vzápätí príde naše auto, jej obsah vyprázdni, dovezie do spaľovne, vysype ho do bunkra, tam sa premieša s ďalším odpadom, naloží do kotla, potom nasleduje 40- až 60-minútový cyklus spaľovania a v priebehu niekoľkých ďalších minút z toho vznikne horúca voda a para. Takže obrazne sa dá povedať, že ak ste z Jazera, do niekoľkých mála hodín sa vám váš odpad vráti v podobe tepla,“ popísal fungovanie spaľovne generálny riaditeľ Kositu.

Ako dodal, spaľovňa sa môže považovať za spôsob zhodnocovania odpadu iba vtedy, keď vyrába teplo a elektrickú energiu.

Vďaka tej košickej má v zime teplo približne 2 400 domácností a vyprodukovaná elektrina pokryje potreby 19 200 domácností.

Možno budú aj kvety a paradajky

Škvaru, ktorá zostane po zhorení, magnet najskôr zbaví železa, čo v nej zostalo, a tak putuje do spoločností, ktoré ju zmiešanú so suťou používajú pri výstavbe diaľnic.

V Kosite už plánujú aj ďalšie zhodnotenie odpadu. Na rozlohe 3 hektáre plánujú postaviť nové skleníky, do ktorých by dodávali teplo a elektrinu a takto pripravené by ich poskytli partnerovi, ktorý by ich mohol využívať na pestovanie kvetov alebo zeleniny.

Na spaľovne sa však mnohí ľudia pozerajú s obavami aj kvôli tomu, či sa im odpad nevracia aj v nechcenej podobe, teda ako popolček vychádzajúci z komína.

V Kosite však uisťujú, že hoci Košice bývajú často zahalené smogom, oni k tomu veľmi neprispievajú.

„Pri spálení 100-tisíc ton odpadu ročne naším komínom prejde asi len 800 kilogramov popolčeka. Všetko ostatné vieme odchytiť, zabaliť a odviezť na skládku. Takže Kosit produkuje naozaj zanedbateľné promile znečisťujúcich látok,“ dodáva M. Christenko.

Sme na chvoste únie

Mesačná produkcia Košíc a okolitých dedín je 5-tisíc ton odpadu. Desivé číslo do istej miery môžeme znížiť separovaním a recykláciou.

O to sa v spomínanej, nedávno prijatej legislatíve snaží aj Európsky parlament. Hoci o tom hovoríme a počúvame neustále, Slovensko je aj v tomto na chvoste Európskej únie.

Recyklujeme, prípadne kompostujeme, len 23 percent vyprodukovaného odpadu. Horšia ako my je už len Malta.

Naopak, Nemecko recykluje až 66 percent odpadu.

Lepší než národný priemer

Celoslovenský priemer triedenia je 15 percent, v Košiciach je to okolo 17 percent.

Trend za uplynulé roky je pomaly rastúci, no mohlo by to byť výrazne lepšie.

Separovanie odpadu by sa malo stať prirodzenou súčasťou nášho životného štýlu.

No ešte stále je príliš veľa ľudí, ktorí nielenže doma neseparujú, ale bez výčitiek do kontajnera určeného len na sklo alebo na plasty vhodia aj vrecko s komunálnym odpadom.

Separovanie sme už raz zaplatili

A ako dosiahnuť zmenu?

Marián Christenko to vysvetlil názorne: „Legislatíva, ktorá bola teraz prijatá, hovorí o cirkulárnej ekonomike a to znamená, že doterajší systém kúp – použi – zahoď nahradí nový systém. Ľudia sa pravidelne sťažujú, že poplatok za komunálny odpad je vysoký. Musia si však uvedomiť, že práve triedenie odpadu im môže priniesť zníženie tejto sumy. Separovanie a zber takého odpadu totiž financujú výrobcovia, čo si, samozrejme, premietajú do ceny tovaru. Takže keď si kúpim ráno nápoj v PET fľaši, už som zaplatil výrobcovi za to, že tú fľašu Kosit spolu s ďalšími plastmi zozbiera, odvezie, zlisuje, vráti naspäť výrobcovi a ten z nej znovu vyrobí novú fľašu. Ak chcú teda ľudia dosiahnuť zníženie poplatku za odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu, musia viac triediť. Keď sa začne viac triediť, bude klesať množstvo komunálneho odpadu, automaticky teda začne klesať rozpočtový náklad a potom sa môže pristúpiť k zníženiu toho neobľúbeného poplatku.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  2. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  3. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  4. Nestíhate nakupovať darčeky?
  5. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  6. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  7. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  8. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  9. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  10. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  1. Nový kancelársky koncept myhive už aj v Bratislave
  2. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo?
  3. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME
  4. HC Košice podporí „štefanskym“ zápasom košickú detskú onkológiu
  5. ZSSK posilňuje pred sviatkami vlaky InterCity
  6. Zamestnanci Tesco venovali pomoci komunitám 1000 hodín
  7. 4 body úspechu realizácie stavby
  8. BIT arbitration within the context of recent CJEU decision
  9. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach
  10. Nestíhate nakupovať darčeky?
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 75 521
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 17 124
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska 11 764
  4. Alexej Fulmek: Bol som dlho v SME 7 061
  5. Nezabudnite na sporenie na dôchodok! Ušetríte na daniach 6 745
  6. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 3 926
  7. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 150
  8. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád 3 022
  9. Sprievodca pivnou kultúrou v Berlíne. Majú Nemci dobré pivo? 3 008
  10. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 495

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop