Poslednou opernou premiérou tejto sezóny, ktorú uvedie Štátne divadlo Košice 25. mája, bude Mozartov Don Giovanni. V titulnej úlohe známeho záletníka sa predstaví aj domáci sólista Marek Gurbaľ. S barytonistom, ktorý zostáva od skončenia štúdií na konzervatóriu verný košickému divadlu, sme hovorili nielen o novom naštudovaní slávnej opery.
Dona Giovanniho označujú ako operu opier. V čom je toto Mozartovo dielo výnimočné?
– Je to určite najznámejšia a azda aj najhranejšia Mozartova opera. Určite je výnimočná svojou veľkoleposťou a tým, že je to jedno z jeho neskorších diel, je v ňom cítiť tú skutočnú hudobnú drámu. Navyše, Mozart je hudobný génius, ktorého hudba stále žije a je určite vrcholom klasicizmu.
Úlohu Dona Giovanniho si spieval aj v predchádzajúcej košickej inscenácii a v roku 2004 si za ňu získal prémiu Literárneho fondu. Hosťoval si v nej Prahe a Ostrave. Patrí medzi tvoje obľúbené?
– Určite áno. Každý basbarytón si veľmi rád zaspieva túto postavu. Pre speváka je to príležitosť ukázať sa aj herecky, pre chlapa je postava Giovanniho sympatická tým, že balí baby. Pre mňa je to už štvrtý Don Giovanni a všetkých som robil s uznávanými režisérmi. Prvého v Košiciach s Romanom Polákom, v Prahe s Luborom Cukrom, v Ostrave s Michaelom Tarantom a teraz s Jurajom Nvotom.
Postava Dona Giovanniho je jedna z mála titulných úloh v svetovom opernom repertoári napísaná pre barytón. Čo ponúka spevákovi a v čom je náročná?
– Tým že je to klasicizmus, musí byť hlas odľahčený a je všeobecne známa pravda, že spievanie Mozartových opier prospieva hlasovej hygiene. Rozsahom, podobne ako Leporello, stavia veľké nároky na koncentráciu počas celej opery.
Aká bude nová inscenácia Dona Giovanniho a čím možno prekvapí divákov?
– Inscenačný tím do deja vniesol nejaké nové prvky. Namiesto klasických kordov sú tam revolvery. Je to síce modernejšie poňaté, ale stále je to ten klasický príbeh, trochu časovo posunutý ďalej z toho 18. storočia, v ktorom ho písal Mozart.
Zaujímavosťou je, že v úlohe Dona Giovanniho alternuješ s Mariánom Lukáčom, ktorý je rovnako ako ty rodákom z Lipian. Je v Lipanoch nejaký špeciálny vzduch, ktorý pomáha spevákom?
– Ono to nebude ani tak vzduchom ako speváckym povedomím, ktoré v Lipanoch je. Začalo to mojím bratom Martinom, keď sa na ZUŠ začal vyučovať spev. Výborne tam fungujú spevácke zbory, ktoré dokážu vyprodukovať spevákov. Aj v tomto roku prišli na talentové skúšky na košické konzervatórium traja záujemcovia z Lipian. A napríklad za mojich čias boli zo 14 študentov spevu až štyria z Lipian.
Hudbou si žil od detstva, vyrastal si v rodine hudobníkov a nasledoval brata Martina na košické konzervatórium. Bolo štúdium operného spevu predurčením?
– Jednoznačne to bolo vplyvom toho, že sa na to dal brat Martin. Objavila ho jedna učiteľka klavíra zo Sabinova. Keby sa na to nebol dal on, tak určite robím niečo iné.
Na jeseň minulého roka si vstúpil medzi štyridsiatnikov. O tomto veku sa hovorí, že je akýmsi definitívnym koncom mladosti. Ako to vnímaš?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
