KOŠICE. Z archívu verejnej knižnice Jána Bocatia.
Krádež huslí
Ešte v priebehu minulého roku odcudzili od košického hudobníka Gábora Horvátha 250 korún a jedny veľmi cenné husle. Ani páchateľa ani samotné husle sa orgánom činným v trestnom konaní až doteraz nedarilo vypátrať. Minulú sobotu bol vysoko cenený hudobný inštrument objavený u Juraja Taragosa, hudobníka z Krásnej. Zlodej bol predvedený na políciu k výsluchu.
(Kassai Ujság 5. 6. 1918)
Požiar stodoly
Včera poobede vypukol požiar vo dvore domu č. 4 na Kalvárii, patriacemu Júliusovi Grenerczymu. Oheň zachvátil strešnú konštrukciu tamojšej stodoly, ktorú prenajíma 9. peší domobranecký pluk. V čase nešťastia sa v budove nikto nezdržiaval. Príčina požiaru, ktorý sa košickým hasičom podarilo veľmi rýchlo a účinne lokalizovať, je v štádiu vyšetrovania.
(Kassai Ujság 8. 6. 1918)
Vojenské cvičné streľby
Dňa 7. júna v čase od piatej hodiny raňajšej do druhej hodiny poobedňajšej, sa na košickom vojenskom cvičisku Hliník, uskutočnia cvičné streľby. Prosíme ctených občanov, aby sa pre vlastnú bezpečnosť na uzavretej ploche svojvoľne nepohybovali v uvedený čas.
(Kassai Ujság 8. 6. 1918)
Vojna cigánskych muzikantov
Je to už dávno zaužívaná zvyčaj, že po záverečnej sa cigánskemu muzikantovi nikdy nechce domov. Radšej sa túla po ulici alebo v parku, prípadne na stanici do ranného svitu, až kým niektorá z krčiem opäť nepootvorí svoje brány. Tento zvyk si cigánski hudobníci osvojili ešte v mierových rokoch a dodnes sa ho svorne pridržiavajú.
Tak sa stalo aj minulú noc, keď primáš jednej z bánd, Rezső Hanko, vstúpil do Schweidtovej krčmy na Hlavnej ulici. Na Hankovu veľkú smolu však krátko po ňom vošiel do lokálu ďalší cigánsky primáš, Rudi Oláh spolu so svojimi tromi bratmi. Po krátkej výmene názorov sa Oláhovci nešetrne pustili do chudáka Hanka, ktorého kopali hlava-nehlava. Útočníkom sa to však zaiste málilo, a tak chytili Hankove husle a rozmlátili ich na kusy. Proti bratom Oláhovcom už začala polícia trestné konanie.
(Kassai Ujság 9. 6. 1918)
Návšteva Dessewffyho paláca
Okná na poschodí Dessewffyho paláca, dívajúce sa smerom na Hlavnú ulicu, sú už veľmi dlho zakryté drevenými špaletami. Ľudia tu isto nebývajú, ani sa tu nevetrá a miestnosti schované za sklami jedenástich okien zívajú prázdnotou. Rozhodol som sa preto, že navštívim túto skvostnú budovu, aby som sa dozvedel, prečo sú tu ešte vždy prázdne byty a prečo sa na nich neuplatnilo sprísnené nariadenie o rekvirácii bytov, ktoré je na mnohých iných miestach s takou obľubou prevádzané.
Ako som tak blúdil rozmernými panskými chodbami s cieľom nájsť niekoho, kto by ma usmernil vo svojej veci, znenazdajky som narazil na miestneho správcu paláca. Ten obýva v úplnom pohodlí prízemných sedem okien, nepoznajúc pritom aktuálnu bytovú mizériu. Podozrivo sa na mňa zadíval, keď som sa predstavil: „Chcel by som sa informovať o počte prázdnych bytov v tomto dome.” Nato mi skočil do reči: „Čo už zasa chcete?” (poznámka: otázka rekvirácie bytov Dessewffyho paláca nebola v tom čase novinkou). „Aby ste úctivo vedeli pane, nariadenie o rekvirácii zabavilo všetky nevyhnutné byty v tomto meste! Tu to snáď neplatí?” So slovami: „Tu nie sú žiadne prázdne byty, tie patria grófom,” zúrivo zabuchol predo mnou dvere. Je to chrabrý muž ten správca, ak by zodpovedal na moje otázky, z vôle grófa by mohol ísť nepochybne zametať ulice.
A skutočne, tu je každá jedna izba obsadená. V dvoch miestnostiach na poschodí je sklad nábytku istého podplukovníka. V ďalších desiatkach izieb má gróf schovaný nábytok. V prvom nádvorí sú prízemné byty pre čeľaď, ako inak, aj tie sú pusté. Ďalej do vnútra nádvoria sú ľudoprázdne byty koniarov, len v jednom z nich býva mladý záhradník. Stajne sú bez koní i bez kočov. V paláci okrem toho našla umiestnenie v troch drobných izbách spravodajská kancelária Spolku Červeného kríža (Vörös Kereszt Egylet) a v jednej miestnosti sa nachádza dielňa správcu hrobov.
Moje potulky po zákutiach paláca pokračovali ďalej. Schytil som každú jednu kľučku, skúšal som každé dvere, no všetky boli zamknuté a pokryté hrubým prachom a neprehľadným labyrintom pavučín. To asi pre ich časté používanie!
Zrazu stretávam druhú, tu žijúcu osobu. Je to miestny záhradník. Dozvedám sa od neho ďalšie zaujímavé skutočnosti. V dvoch miestnostiach smerom do dvora bývajú dvaja baróni – vojenskí dôstojníci. Sú to grófovi príbuzní. Iný gróf alebo barón tu dlhodobo nežije. Aj posledná návšteva majiteľa paláca bola pred rokom. Keď som sa ho spýtal na počet bytov, záhradník ma odkázal, ako inak, na správcu. Mali sme však možnosť vidieť, že tam bude vstup možný len s výdatnou asistenciou brachiálnej moci.
Týmto moja návšteva Dessewffyho paláca skončila. Poskytnúť pozitívne správy v problematike nedostatku bytov však nedokážem. Ale ak by príslušné orgány nechali tamojším správcom pootvoriť všetky prázdne a teda absolútne nevyužívané a dlhodobo zamknuté miestnosti, aspoň by sme spoznali presný počet bytov, ktoré by bolo možné prenechať každodennej verejnej potrebe. Ak by Dessewffyho palác alebo čo i len jeho desať miestností zrekvirovali, dozaista by som sa nemusel obávať toho, že zajtra alebo na budúci týždeň by sa do môjho bytu prisťahoval nejaký úrad. V mojom jednoizbovom byte totiž bývame pokope viacerí s kopou nábytku, pričom v jednej z izieb paláca som po nahliadnutí cez okno videl len jeden luster a v ďalšom iba jedno sedlo.
(Kassai Ujság 9. 6. 1918)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
