„Pán zažal vo mne svetlo: dal mi povolanie! Musím svietiť! Čím? Láskou! Nesmiem ju ukrývať pred nikým.“
Tieto slová si 29. augusta 1929 do svojho denníka zapísala Sára Salkházi.
V tom čase ešte určite netušila, že sa stane mučeníčkou viery a že ju v roku 2006 vyhlásia za blahoslavenú.
Príbeh Košičanky zo známej hotelierskej rodiny mal minulý piatok premiéru na Malej scéne Štátneho divadla Košice.
Autorský projekt Kamila Žišku bol poslednou premiérou košického divadla v končiacej sezóne 2017/2018.
Príbeh Sáry Salkházi je podľa dramaturgičky Miriam Kičiňovej silným svedectvom doby, miesta i času.
„Žena s rukami vo vreckách, ako sa aj sama nazýva, sa do dejín Košíc vpísala nezmazateľným znakom. Bola intelektuálkou z dobrej a zabezpečenej rodiny. Žila bohémskym životom novinárky, ale prešla veľkým prerodom a stala sa z nej mučeníčka viery. Jej silné sociálne cítenie, láskavosť i zvedavosť sa prejavovali v každom konaní, v práci, v záujmoch i písaní. Mohla si vybrať ľahšiu cestu dcéry hoteliera, ale nespokojnosť ju nútila hľadať si iné miesto a inú, azda i náročnejšiu, cestu. Pracovala ako učiteľka, kníhviazačka, robotníčka, dokonca i v klobučníctve, ale až v 29 rokoch našla svoje pravé povolanie. Bolo to v Spoločnosti sociálnych sestier,“ hovorí Kičiňová.
Sára Salkházi zomrela v roku 1944 mučeníckou smrťou, pretože spolu so sestrami zachraňovali Židov pred nacistickým besnením.
O 52 rokov neskôr, v roku 2006, bola na základe dekrétu o blahorečení vydaného Svätým otcom Benediktom XVI. vyhlásená za blahoslavenú.
„Hra Kamila Žišku je nielen duchovnou reflexiou, ale aj pohľadom na súčasné svedectvo viery, pokory a lásky človeka k človeku v čase vojnového besnenia,“ vraví Kičiňová.
Táňa Poláková: Bola som hlúpa a nevedomá
V autorskom projekte Kamila Žišku stvárňuje Sáru Salkházi Tatiana Poláková.
„Chcem sa v prvom rade poďakovať za túto krásnu príležitosť. Ťažké pre mňa bolo to, že som nevytvárala fiktívnu postavu, ale postavu, ktorá bola reálna. Keď som sa prvý raz dozvedela, že idem hrať Sáru Sakházi, tak som bola hlúpa a nevedomá. Nevedela som o nej vôbec nič. Po tom všetkom, čo som si o nej naštudovala, ju musím nazvať osobnosťou Košíc. Bola pre mňa obrovskou výzvou a veľkým vzorom. Pre mňa je stále inšpiratívnym človekom, ktorý mi ukazuje dôležitosť práce na sebe. Myslím si, že každý človek istom období svojho života dospeje k istej sebareflexii. A z jedného dňa na druhý potlačí to svoje ego a povie si dosť. Nejdem pozerať na seba, ale budem pozerať na druhých. Jednoducho nám ukázala to, čo má v sebe každý z nás. Možnosť byť každým dňom lepším a lepším. A aj dnes, keď prechádzam miesta, na ktorých bola Sára, cítim ten genius loci a prechádza mi po chrbte mráz,“ priznáva Poláková.
Odkaz aktuálny až do dnešných dní
Hoci životný príbeh Sáry skončil v polovici minulého storočia, podľa autora a režiséra Kamila Žišku je aktuálny aj v týchto dňoch.
„Som rád, že sme mohli študovať osobnosť, ktorá tu chodila, ktorá v tomto meste žila. Má zmysel si týchto ľudí pripomínať. Naše predstavenie chce mapovať jej život, život človeka, ktorý je jemne neznámy. Snažili sme sa tú jej spiritualitu preniesť do dnešného sveta. Sára Salkházi bola ľudská v neľudskom čase,“ hovorí Žiška, podľa ktorého je spiritualita Sáry Salkházi spiritualitou človeka 20. storočia.
„Pochádza totiž zo sveta kaviarenského, intelektuálneho, novinárskeho a z takéhoto prostredia prechádza do toho duchovného a pracuje na sebe a mení sa. To je aj príbeh meniaceho sa 20. storočia. Práve v práci na sebe je zaujímavá pre súčasného diváka,“ hovorí o hrdinke svojej hry Žiška.
Podľa jeho slov v autorskom texte chcel zachytiť malé zákruty alebo križovatky, ktoré Sára Salkházi riešila na svojej ceste životom.
„Robí rozhodnutia, keď chce zmeniť pole pôsobnosti. Chce nejakým spôsobom zmeniť svet. Až nájde sociálne sestry, kde sa jej talenty môžu realizovať. Ale križovatky – peripetie rozhodnutí, pokračujú aj ďalej, lebo Sára aj v rehoľnom rúchu mala o sebe pochybnosti. Nebola si istá, či je toho hodná. Mala iné predstavy, ako viesť rehoľu. A výrazný temperament, ktorý musela kultivovať. S tým batôžkom temperamentu vstupuje do života, ktorý si nosí do smrti. S temperamentom pracovala ako s plachtou na plachetnici – aby vietor dostal loďku ďalej, alebo aby ju brzdil,“ dodáva Žiška.
Inscenácia je aj košickým debutom Petra Janků, ktorý navrhol scénu a kostýmy. Sáru Salkházi stvárňuje Tatiana Poláková, v ďalších postavách uvidia diváci Katarínu Horňákovú, Beátu Drotárovú, Líviu Michalčík Dujavovú, Andreja Palka a hosťujúceho Ľuba Záhona.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
